M. Vetrák oboznámil hosťa s postavením, činnosťami a víziami ÚSŽZ, ktoré bude presadzovať vo svojej funkcii, ako aj formami účinnej pomoci krajanským komunitám v rámci zachovania a upevnenia ich národného povedomia a kultúrnej identity v rôznych častiach sveta. Keďže Chorvátska republika je v súčasnosti v pokročilom štádiu prístupových rokovaní o vstupe do Európskej únie (EÚ), M. Vetrák načrtol P. Barišićovi konkrétne prínosy, ale aj ťažkosti spojené so starostlivosťou štátu o krajanov v zahraničí. Osobitne to uviedol na príklade, ak Chorvátsko aj naďalej hodlá priznávať svojim krajanom status porovnateľný s tým, ktorý Slovenská republika priznáva vo forme osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí s následným prepojením na štátne občianstvo.

Predseda ÚSŽZ pritom vyjadril názor, že EÚ by si v blízkej budúcnosti mohla vytýčiť programové ciele v oblasti starostlivosti o jednotlivé diaspóry tak, aby zodpovedali civilizačným, sociálno-duchovným i kultúrno-vzdelanostným aspektom 21. Storočia v kontexte spolupráce národov Európy i sveta, citlivo vnímajúc potreby občianskej spoločnosti, napríklad aj formou inštitucionalizácie takejto starostlivosti v rámci EÚ.

P. Barišić informoval M. Vetráka, že v Chorvátsku sa v súčasnosti vypracúva nová stratégia politiky starostlivosti o krajanov, ktorá by mohla byť podnetná aj pre ÚSŽZ pri prepracovaní koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Oproti Slovensku má Chorvátsko istú špecifickosť v postavení Chorvátov v Bosne a Hercegovine – tí majú zastúpenie priamo v parlamente. Treba pripomenúť, že mimo Chorvátska žije takmer 3,5 milióna Chorvátov, čo je približne rovnaký počet osôb, aký žije v samotnom Chorvátsku. Z inštitucionálneho hľadiska by malo v najbližšom období dôjsť v Chorvátsku k zmene v podpore štátu vo vzťahu k svojim krajanom, keď starostlivosť o krajanov prejde z ministerstva zahraničných vecí na úrad vlády podobne ako je tomu na Slovensku.

M. Vetrák a P. Barišić sa dotkli aj ďalších aktuálnych tém týkajúcich sa života komunít Slovákov a Chorvátov v zahraničí. K takýmto patrí okrem koncepcie migrácie najmä priama účasť krajanov – občanov štátu v parlamentných voľbách. Po vzore Estónska, kde sú zavedené elektronické voľby do parlamentu, uvažuje o tejto možnosti aj Chorvátsko a Slovensku táto myšlienka nie je cudzia s ohľadom na aktuálne programové vyhlásenie vlády.

Obe rokujúce strany sa navzájom informovali o formách, cieľoch a objeme dotácií, ktoré majú k dispozícii na upevňovanie a rozvoj vzťahov krajanov s materskou krajinou, predovšetkým v oblasti vzdelávania a kultúry vrátane zachovania kultúrneho dedičstva. Rovnako vyzdvihli význam vzájomného stretnutia spočívajúci v prehĺbení vzájomného dialógu medzi oboma štátmi v oblasti starostlivosti o vlastných krajanov žijúcich v zahraničí, ako aj v potenciálnom využití výsledkov doterajších praktických skúseností a ľudských či emotívnych väzieb na svoju bývalú vlasť v bilaterálnych vzťahoch Slovenska a Chorvátska.

M. Vetrák a P. Barišić sa nevyhli ani téme vzťahov s občianskymi združeniami zastrešujúcimi ich krajanov v zahraničí. Na rozdiel od slovenskej strany – ktorá má napríklad podpísanú dohodu so Svetovým združením Slovákov v zahraničí (SZSZ) – chorvátska strana nemá uzatvorenú formálnu dohodu o spolupráci, ani s Kongresom Chorvátov v zahraničí, ktorý má rovnako ako SZSZ len charakter občianskeho združenia a sídli mimo Chorvátska.

M. Vetrák a P. Barišić sa dohodli na prehĺbení ďalšej vzájomnej spolupráce, ktorá by sa mala prejaviť nielen v užšej komunikácii medzi oboma zainteresovanými stranami, ale tiež v možnej výmene zamestnancov, napr. vo forme stáží alebo študijných pobytov. S cieľom pokračovať v začatom dialógu P. Barišić pozval M. Vetráka na pracovnú návštevu Chorvátska v najbližšej dobe.