Soňa Bulbecková: Viem si z krajiny vybrať to dobré

Slovenská spisovateľka Soňa Bulbecková žije v Saudskej Arábii, kde jej anglický manžel pracuje ako architekt. Nedávno prišla na Slovensko uviesť svoje dve nové knižky Púšť pod oknom a Vraždy v Arábii. Prvú prezentáciu mala v Bratislave, nasledovala Banská Štiavnica, Košice, Piešťany. Na stretnutiach s čitateľmi mala oblečené tradičné saudskoarabské oblečenie. Hoci už veľa svojich skúseností opísala, stále vie o svojom živote v cudzine zaujímavo rozprávať. V denníku PRAVDA ju v obsiahlom rozhovore priblížila publicistka HELENA DVOŘÁKOVÁ.

Žijete v Saudskej Arábii vyše päť rokov. Aj tam sa svet mení?
Vplyvom stálych vojnových konfliktov naokolo sa, samozrejme, niečo zmenilo aj tam. Cena ropy je predsa len nižšia, a tak to trocha cítiť. Na druhej strane – v Rijáde stavajú metro. Je to úžasný počin, lebo tam doteraz nebola žiadna verejná doprava. Nepremávajú tam autobusy ani vlaky, všetci chodia iba autami. Metro je kombinované – časť je pod zemou a časť bude nad zemou – ako v Dubaji. Celý Rijád je jedno veľké stavenisko.

Hovoríte, že ste si už v Saudskej Arábii zvykli, ale že vás predsa niečo občas prekvapí. Čo naposledy?
Manžel dostal pozvánku na stretnutie pakistanských inžinierov, kolegov, a malo to byť aj s rodinami. Pozvali teda aj mňa. Stretnutie bolo v takzvanej estrahe, čo je akási reštaurácia so záhradou, ktorú si môžete objednať na súkromné podujatie. Je v nej viac priestorov – kúpeľňa, kuchyňa, bazén, podáva sa tam jedlo a je to pod holým nebom, ohraničené múrom.

Prišli sme tam a zrazu – muži vpravo, ženy vľavo. Takže celý večer bol manžel s pakistanskými inžiniermi v jednej časti estrahy a ja s manželkami inžinierov a ich deťmi v druhej časti, dokonca aj jedlo sa podávalo osobitne. Priznám sa, že som to nečakala. Človek to ešte chápe u Saudskoarabov, segregácia je tam bežná, ale nečakala som to na stretnutí cudzincov – veď Pakistanci sú tiež cudzinci. Mala som veľmi nepríjemný pocit. Bola som naštvaná a povedala som si, že už na žiadnu akciu s nimi nepôjdem. Sama som bola prekvapená, ako sa ma to dotklo.

Kde sú korene toho zvyku rozdeľovania?
Neviem, ale segregácia je v Saudskej Arábii bežná. Nepríbuzní muži a ženy nemôžu nikde fungovať spolu. Výnimkou sú len compoundy – ubytovacie komplexy, kde žijeme my cudzinci. Máme tam bazény a reštaurácie, kde sa stretávajú muži a ženy bez obmedzení. Keď ideme na večeru mimo compoundu, ideme do tzv. „family section“ – rodinnej sekcie, ktorá je súčasťou všetkých lepších reštaurácií. Tam bežne chodím s manželom a priateľmi.

Namietali ste niečo hneď na mieste?
Samozrejme, povedala som okamžite, že sa mi to nepáči, ale im to jednoducho nedošlo. Keby mi to povedali predtým, tak tam asi ani nepôjdem. Bolo to pre mňa paradoxné, lebo som zvyknutá na mužskú spoločnosť a na konverzáciu s mužmi o všeličom možnom. S tými pakistanskými mamičkami, ktoré som vôbec nepoznala, som si nemala zrazu čo povedať.

Aspoň máte o čom písať.
No neviem, či práve toto dám do knihy!

Vychádzajú vaše knihy aj v Saudskej Arábii?
Nie, a ani to nemienim skúšať. Tam vôbec málokto vie, že píšem. Nemuselo by to byť pre mňa bezpečné. Keď prekladáte niečo z jedného jazyka do druhého, môže to totiž nadobudnúť  iný zmysel, ako ste vy pôvodne mysleli. Nechcem riskovať, aby bolo niečo zle pochopené. Ale určite by som rada v budúcnosti vydala niektoré aj v angličtine.

V príbehoch vystupuje toľko ľudí, toľko osudov! Ozaj máte toľko vzťahov? Aký je váš okruh ľudí?
Poznám tam veľa ľudí, ale, samozrejme, v románe si človek môže vymýšľať. Tak si niekedy aj vymýšľam. Ale vždy s mierou. Napríklad, ženské hrdinky – ak sa rozprávame o mojej románovej trilógii Ženy z Rijádu, Z Rijádu do sveta a Vo svete a v Rijáde – Slovenky a Češky majú povolania, ktoré naozaj Slovenky a Češky v Saudskej Arábii majú.

Nemôžem predsa napísať, že niekto sem príde robiť predavačku, keď to nejde. Takže, povolania a okolnosti sú ozajstné. A osudy sú naozaj pestré. Tam je každý silná osobnosť, inak by to tam ani nevydržal. A je pravdou, že obyčajne ľudia majú dôvod, prečo sa rozhodnú radikálnym spôsobom zmeniť život a odísť do Saudskej Arábie.

Žijú Slováci a Česi svorne, držíte sa pokope?
Áno, funguje tam spolok Čechov a Slovákov a stretávame sa pri rôznych podujatiach zhruba raz za mesiac. My s manželom poznáme ale aj veľa ľudí z anglickej, nemeckej, francúzskej a talianskej ambasády, kam chodíme pomerne často na rôzne kultúrne podujatia. Ďalší okruh známych tvoria manželovi kolegovia a spolubývajúci v compounde.

 

Na titulnej fotografii:

Soňa Bulbecková.

Autor: Pravda, Ivan Majerský

 

CELÉ INTERVIEW ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/403892-sona-bulbeckova-viem-si-z-krajiny-vybrat-to-dobre/