Staviame my máje…

Niet vari básnika, ktorý by sa nevenoval mesiacu máju – mesiacu lásky, ako sa mu oddávna hovorí. Prvý dotyk s láskou bol už počas veľkonočných sviatkov. Dievčatá starostlivo zvažovali a chlapci skúmavo prezerali, od ktorejže bolo to najkrajšie darované vajíčko. A dievčatá sa v duchu pýtali: „Ľúbi ma, neľúbi, postaví mi máj?“ O tradícií a osobitostiach stavania májov na Slovensku píše na portáli denníka PRAVDA jej spolupracovník VOJTECH MAJLING, odborník na slovenskú etnografiu a zvykoslovie.

Tak ako sa nevie, kto je tvorcom ľudových piesní, ani ľudové zvyky a obyčaje nemajú zachované mená svojich autorov. Rodil ich život, ľudia, ktorí v nich hľadali zabudnutie, kúsok zábavy, krátky oddych od ťažkej každodennej práce. A stavanie májov sa radilo medzi ne.

Vlastný obrad stavania májov sa začínal oveľa skôr, než sa pristúpilo k ich stavaniu. Len čo sa hora trocha zazelenala, prichádzajú mládenci, aby si vyhliadli ten svoj máj. Po večeroch starší chlapi v krčme dobiedzali do mládencov, aby prezradili, ktorej dievke máj postavia. A nikdy im nezabudli pripomenúť, ako to bývalo za čias ich mladosti.

A staršie ženy? Tie majú dohadov a otázok najviac. Ako by aj nie, veď o čom by potom roznášali klebety po dedine. Začiatok tradície aj tu vychádzal zo symboliky. Máje sa totiž voľakedy stavali ako dôkaz sľubu, preto zasnúbený mládenec staval s partiou kamarátov máj svojej vyvolenej. Potom partiu kamarátov pozývali na svadbu ako družbov.

Borievková vetvička ako útecha

O niekoľko dní sa naše dediny znovu zabelejú májmi, odspodu vybielenými a odvrchu vyzdobenými, presne takými, o akých sa hovorí v ľudovej piesni. Zobudiť sa do májového rána, s leskom slnka na končiari postaveného mája, vyzdobeného pestrofarebnými stužkami, zostáva i dnes neopísateľným zážitkom. Nazrime spolu do viacerých obcí na Slovensku, kde ani dnes na tento krásny zvyk nezabúdajú.

Prvou našou zastávkou bude obec Likavka blízko Ružomberka. Prípravy na stavanie májov sa tu vlastne začínali už v tej chvíli, keď v posledný fašiangový deň vešali bursovníkov, mládencov, čo sa nejako prehrešili. V tento večer si mládenci zvolili svojho richtára, ktorý spísal, kde sa budú stavať máje. Veru, nebola to žiadna prechádzka doniesť do dediny zo vzdialenej hory poriadny máj. Veď takýto strom neraz vážil 350–400 kg, ej, veru mali mládenci čo niesť. Stromy sa dovážali do dvora zvoleného richtára a tam sa vo voľných chvíľach olupovali, pripravovali sa vrcholce.

Potom prišla ďalšia starosť – kopanie jám. Museli byť poriadne hlboké, aby máj v nich pekne, rovno stál. Kým dievky potajomky chodili poza humná, aby zistili, či už a kde mládenci začali stavať, mládenci si vybrali vždy také miesto, kde ich dievky len tak rýchlo neobjavili. Aby starým dievkam, alebo tým, čo nemali zatiaľ šťastie v láske, nebolo ľúto, že nebudú mať postavený máj, do okna im zastokli vetvičky borievok. Postavených májov pribúdalo, ale pribúdalo aj únavy. Ale čo by neurobili mládenci pre svoju najmilšiu.

Brezy pre ponické dievčence

Druhou našou zastávkou bude stredoslovenská vrchárska obec – Poniky. Aj tu si mládenci už dávno pred stavaním májov vyhliadli ten svoj máj – niekoľkometrovú brezu. V sobotu večer chodia po skupinkách a sadia máje. Sadia vždy dva rovnaké, tri, štyri metre vysoké brezy. Prichádzajú pred dom so spevom a s muzikou: „Máje staviame, koly hradíme, ponickým dioučencom, ponickým dioučencom radosť robíme.“ Takto obídu celú dedinu. A ráno? Ráno je dedina ako vynovená.

 

Na snímke vo fotogalérii:

Dievka si musela sama vyzdobiť máj pred postavením – Malé Borové.

Vyberanie za máje – Poniky.

Autor: Vojtech Majling

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/353666-staviame-my-maje/