Stíhač – legenda Otto Smik v 5-dielnom príbehu Rádia Slovensko RTVS

Mal výnimočný talent, vynikal rýchlosťou aj presnou streľbou. Počas druhej svetovej vojny patril medzi najlepších slovenských letcov bojujúcich v službách britského Kráľovského letectva. Ako dvadsaťdvaročný dostal hodnosť majora a vymenovali ho za veliteľa 127. stíhacej perute. Smikova neobyčajne úspešná operačná služba sa skončila po 263 operačných bojových letoch, keď jeho lietadlo 28. novembra 1944 zostrelili pri útoku na železničnú stanicu Zwolle na území Holandska. Bolo to presne pred 70 rokmi.

Rádio Slovensko RTVS v relácii PRÍBEH NA TÝŽDEŇ sa od 24. do 28. novembra 2014 zásluhou redaktora MICHALA HERCEGA venovalo téme Otta Smika, jeho neobyčajnému vkladu vo vzdušných bojových bitkách v službách Britského kráľovského letectva proti nemeckým fašistickým bombardérom. Všetkých päť odvysielaných častí sme zjednotili v jednom materiáli vrátane odkazov na zvukové linky, aby ste si mohli Hercogov Príbeh na týždeň o slovenskom hrdinovi II. svetovej vojny Ottovi Smikovi vypočuť…

Príbeh letca Otta Smika – 1.

O Slovensku sa často hovorí, že má takmer všetko a jediné, čo mu chýba, je more. V dvadsiatom storočí sa pre nás novodobým „morom“ stal vzdušný priestor. Predtým chlapci snívali o lodiach, no tie rýchlo nahradili lietadlá. V Príbehu na týždeň vám predstavíme nášho vynikajúceho vojenského letca Otta Smika, ktorý sa preslávil v službách Britského kráľovského letectva počas druhej svetovej vojny. V piatok 28. novembra 2014 uplynulo sedemdesiat rokov od jeho zostrelenia. Osud odvážneho letca, o ktorom sa hovorilo, že mal doslova „z pekla šťastie“, nám priblíži Michal Herceg.

Stiahnuť audio súbor

 „Idem si hľadať robotu do mesta," povedal mladý Otto Smik svojmu otcovi a namiesto toho odišiel zo Slovenska bojovať proti fašizmu. Rodičia ho už potom nikdy neuvideli.
 

Príbeh letca Otta Smika – 2.

Otto Smik. To je meno, ktoré rezonuje celý tento týždeň v našom príbehu. Jeho krátku životnú dráhu ovplyvnila druhá svetová vojna. Takmer hneď na jej začiatku odišiel Otto Smik do zahraničia, aby tam bojoval na tej „správnej strane“, čiže proti fašizmu. Pokračuje Michal Herceg.

Stiahnuť audio súbor

Stovky letových hodín, úspešné vojenské operácie, ale aj prvé zostrelenie Smikovho lietadla, nás budú zaujímať v tretej časti Príbehu na týždeň.

 

Príbeh letca Otta Smika – 3.

Hoci jeho kariéra pilota bola pomerne krátka, len počas svojho prvého leteckého obdobia od januára do októbra roku 1943 vykonal 176 bojových letov, z toho 135 nad nepriateľským územím. Aký bol Otto Smik pilot? Hovorí Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.

Stiahnuť audio súbor

A kde by sme našli slovenských vojenských letcov v súčasnosti? Napríklad v zmiešanom krídle Otta Smika na Sliači, kam sa vyberieme v štvrtom pokračovaní Príbehu na týždeň.

 

Príbeh letca Otta Smika – 4.

Celý týždeň v tomto čase myslíme na „rytiera oblohy“, squadron leadera, Slováka narodeného v Gruzínsku a slúžiaceho v Britskom kráľovskom letectve – Otta Smika. Pozrieme sa na jeho nástupcov, teda na súčasných vojenských pilotov. Tí síce nezostreľujú nepriateľské lietadlá a neútočia na pozemné ciele, ale v každej chvíli musia byť na to pripravení. Okrem toho môžu pomôcť pristáť zatúlaným dezorientovaným dopravným lietadlám. Michal Herceg sa vybral na letisko Sliač, kde sídli takzvané Zmiešané krídlo Otta Smika.

Stiahnuť audio súbor

V piatok si príbeh Otta Smika dopovieme. Dvadsiaty ôsmy november 1944 je totiž dňom jeho zostrelenia nad územím Holandska. Okrem toho sa opäť porozhliadneme aj po sliačskej leteckej základni.

 

Príbeh letca Otta Smika – 5.

Dnes uzatvárame príbeh krátkej, ale hviezdnej leteckej kariéry pilota Otta Smika, ktorý odišiel zo Slovenska, aby mohol v Británii bojovať proti fašizmu. V predchádzajúcich dňoch sme hovorili, ako sa Smik s vervou vrhal do útočných akcií a veľa z nich mu aj vychádzalo. Veľké šťastie mal aj po prvom zostrelení jeho lietadla nad územím Holandska, kde ho zachránili miestni odbojári. Smik však nestrávil posledné vojnové mesiace v úkryte, ale hneď, ako to bolo možné, vrhol sa znovu do boja. Jeho kvality ocenili Briti hodnosťou veliteľa skvadróny. Žiaľ, dlho sa z nej netešil. Michalovi Hercegovi to povedal Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.

Stiahnuť audio súbor

Na leteckej základni Sliač je dnes veľké spomienkové podujatie. Dvadsiaty ôsmy november je totiž dátumom osudného zostrelenia lietadla Otta Smika. Ako sme už počuli, kúsok z tohto lietadla je vložený v ceremoniálnom meči, ktorým sa pasujú rytieri oblohy. V meči sú ďalej kúsky lietadiel Mig21, Mig29, L39, úlomok podkovy pre šťastie a fragment meteoritu, ktorý pripomína silu vesmíru. My sme si v Príbehu na týždeň pripomenuli silu jednotlivca, odvážneho, obdivuhodného mladého muža, pilota Otta Smika.

 

KTO BOL OTTO SMIK

Narodil sa 20. januára 1922 v gruzínskom meste Boržomi do rodiny Rudolfa Smika z Tisovca, príslušníka rakúsko-uhorskej armády, ktorý padol do zajatia cárskej ruskej armády. V roku 1934 sa manželia Smikovci spolu s deťmi presťahovali späť na Slovensko.

Vášeň pre letectvo sa u Otta Smika prejavovala už odmalička. Rád staval rôzne modely lietadiel, s ktorými sa zúčastňoval súťaží leteckých modelárov. V roku 1939 absolvoval v Bratislave dvojročnú Obchodnú školu a nastúpil do zamestnania ako úradník na Ústrednom riaditeľstve slovenských elektrární. Jeho snom však ostávalo lietanie. Ako sedemnásťročný mal už na klzákoch a vetroňoch nalietaných 22 hodín. Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa Otto Smik rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju a 18. marca 1940 emigroval do Francúzska. Odtiaľ prešiel do Veľkej Británie.

S vynikajúcim prospechom absolvoval československú leteckú školu a britský letecký výcvik. V službách  RAF (Royal Air Force) začínal od najnižšieho stupienka, v hodnosti vojaka – nováčika ako dôstojnícky sluha. Neskôr Smik skončil tiež intenzívny výcvik v Kanade s posudkom "vynikajúci žiak, nad priemerom" a v júli 1942 sa odplavil späť do Veľkej Británie.

Mladý slovenský pilot sa stal esom československého letectva. Ako veliteľ letky podnikol v rokoch 1942 až 1944 desiatky letov nad fašistami okupovanou Európou a pomáhal likvidovať nemecké riadené strely V-1 najskôr zo základní vo Veľkej Británii a potom z Holandska.

V neuveriteľne krátkom čase od septembra 1943 do januára 1944 dostal päť Československých vojnových krížov a jednu medailu Za chrabrosť, v novembri 1943 získal dokonca aj britský Záslužný letecký kríž. Pre svoje vynikajúce veliteľské schopnosti bol Otto Smik 13. novembra 1944 postavený na čelo 127. stíhacej perute britských RAF. Stal sa tak v poradí tretím československým dôstojníkom na takomto významnom poste v britskom letectve.

Dvadsaťdvaročný Smik však v tejto vysokej funkcii pôsobil iba dva týždne. Osudným sa mu stal 28. november 1944. Pri bombardovaní dopravného uzla pri holandskom meste Zwolle neunikol rozbesnenému nemeckému útoku a bol zostrelený. Meno mladého pilota ostalo dlhé roky zabudnuté. Dostalo sa do povedomia verejnosti až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa s úctou začalo spomínať na hrdinské činy západných československých letcov.

Zložité okolnosti súvisia aj s miestom posledného odpočinku významného slovenského letca. Najskôr bol jeho hrob považovaný za hrob neznámeho Angličana, neskôr, keď ho nesprávne identifikovali, bol 20 rokov pochovaný pod cudzím menom. Keď sa objavili ostatky tejto osoby, bolo aj telo Otta Smika identifikované a prevezené na vojnový cintorín v Gente v Belgicku, kde spočívalo 30 rokov. Odtiaľ bolo v roku 1994 prevezené vládnym špeciálom na Slovensko. Odvtedy telo Otta Smika odpočíva na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Po skončení druhej svetovej vojny bol Otto Smik ako popredná osobnosť československého letectva vo Veľkej Británii niekoľkokrát povýšený in memoriam. V roku 1946 bol in memoriam povýšený na nadporučíka a v roku 1991 na plukovníka. V roku 1995, po vzniku samostatného Slovenska, bol povýšený na generálmajora in memoriam. Ani v holandskom Zwolle nezabudli na slovenského hrdinu. Na mieste smrteľného pádu má pamätnú tabuľu a je po ňom pomenovaná aj jedna ulíc vo Zwolle.

 

ZDROJ: RTVS, TASR, pom

Foto: archív