Svetozár Hurban Vajanský, národovec trikrát súdne trestaný

Pred sto rokmi, ráno 17. augusta 1916 v horváthovskom dome v Martine posledný raz vydýchol výrazný slovenský spisovateľ, publicista a politik Svetozár Hurban Vajanský. Skonal potichu uprostred hromobitnej prvej svetovej vojny. Nebolo mu dopriate, aby sa dočkal slobodného Slovenska, za ktoré bojoval nielen ostrým perom. O príbehu významného národovca napísal v denníku PRAVDA publicista MARTIN KRNO.

 „Rátame hodiny, kedy už budeme s naším milým väzňom," píše v liste v máji 1893 rodine do Starej Pazovy vo Vojvodine Ida Hurbanová, Vajanského žena, aj o tom, ako s dcérou Vierou a so synom Vladimírom nastupujú na rýchlik. „Milý môj!“ informuje zase manžela o pocitoch mladej rodiny, „Deti sú už celé zjašené. Viera hovorí, že ona ani nevedela, že sa tak tešiť vie!“ Vajanský si vtedy odpykával ročný trest v segedínskom žalári.

Rodina vtedy častejšie prežívala krušné časy v odlúčení od manžela a otca, ktorý navyše aj často cestoval do zahraničia. Ale zvládala to hrdinsky. Napriek tomu, že väznenie v Segedíne bolo prvé, najdlhšie a najtvrdšie. „Je to tu strašne prísno a neľudsky. Um hlivie,“ uvádza Vajanský v liste zo 6. marca 1894. Ešteže Stará Pazova, kde vtedy žili jeho dvaja bratia i s matkou, nebola až tak ďaleko.

Celkom iné pomery vládli vo väznici v Banskej Bystrici, kde mu spolu s ďalšími dvoma desiatkami odsúdených národovcov na prelome rokov 1900 a 1901 odmeriavali šesťmesačný trest. „Drahí moji, sedíme zdraví. Ja s Mudroňom, Šoltésom a Halašom v jednej cele, jasnej a suchej. Dula sedí so Škultétym, dvaja len… Večer sme jedli pečienku a plnenú papriku,“ vykresľuje takmer väzenskú idylku. Spoluväzeň, novinár Eugen Andreánszky Vajanského opísal: „Tichoduchý idealista, ktorý sa oduševňuje za všetko krásne, dobré a vznešené, mimoriadne dobrodušný človek veselej letory, ktorého všetci milujú.“

 

Súdoček vína sa povoľuje

 

Vo Vacove, mestečku pri Dunaji severne od Budapešti, kde nútene pobudol za mrežami istý čas aj starý Hurban, mali iné problémy: „Drahá duša!“ upozorňuje Vajanský manželku. „Poslať môžeš čokoľvek, len nie šnaps, revolvery, kanóny a vojenské lode. Ani dynamitové bomby neprepustia, zato šunku a presvuršt áno. Súdoček vína by prijali, dali ho do sklepu a mne po pol litre denne vymeriavali, abych nemusel kupovať.“ Napriek tomu predstavy o liberálnom charaktere habsburskej monarchie v posledných dekádach jej existencie majú ďaleko od pravdy.

Všetky tresty Vajanského, sprevádzané i vysokými pokutami, ktoré finančne ruinovali aj tak dosť biedny rodinný rozpočet, mu vymerali iba za to, že v novinách vyjadril svoj postoj.

„Pokiaľ ide o prvý súdny proces,“ vysvetľuje Vilma Tomášová, sprievodkyňa vlani obnovenou Pamätnou izbou J. M. Hurbana v Hlbokom, „súvisí to s článkom, ktorý Vajanský uverejnil pod názvom Hyenizmus v Uhrách a mal medzinárodný ohlas. Autor v ňom opísal situáciu, keď štyri roky po smrti jeho otca ľudia zozbierali 850 zlatých na mramorový pomník. Prišlo sem 8. septembra 1892 veľa ľudí, a tak senický slúžny povolal vojakov, ktorí obkolesili cintorín. Nikoho nepustili a brutálne sa správali. Napokon boli ochotní uvoľniť cestu iba najbližším príbuzným, aby mohli vzdať Hurbanovi hold. Vtedy to Vajanský odmietol so slovami: Keď národ nemá voľnosti, ani my nežiadame milosti!“

V liste z 1. októbra 1905 Ida Hurbanová vyslovila sústrasť švagrinej Auguste, manželke mladšieho Svetozárovho brata Vladimíra, k smrti jej otca Jána Štúra, najmladšieho brata Ľudovíta (tak boli prepojené rodiny Štúrovcov a Hurbanovcov). Pritom v súvislosti s poslednou rozlúčkou v Trenčíne dodala: „Sveto bol by rád na pohreb išiel – no naše pomery – žiaľ, nedovolia mimoriadne výdavky – musel doma ostať.”

 

Dieťa do revolúcie

 

Svetozár Miloslav Hurban sa narodil v predvečer revolúcie – 16. januára 1847 ako prvé z deviatich detí Jozefa Miloslava Hurbana a Anny Hurbanovej-Jurkovičovej. U nás dovtedy nezvyčajné krstné meno dostal podľa významného srbského národovca z Vojvodiny, ktorému na evanjelickom lýceu prednášal Ľudovít Štúr – Svetozára Miletića (po ňom pomenovali ulicu v Bratislave).

„Po tom, čo na jar 1848 vydali Maďari zatykač na Hurbana, Štúra a Hodžu, senickí žandári niekoľkokrát prehliadli tunajšiu faru,“ hovorí Vilma Tomášová. „Anička poslala varovanie manželovi, nech nechodí domov. Istý čas sa schovával v krypte polozbúraného kostola v Prietrži. Žandári tam raz vtrhli, kosti porozmetali, ale Hurbana nenašli. On im potom odkázal: Keď ste ma hľadali medzi živými, bol som s mŕtvymi. A keď ste ma hľadali medzi mŕtvymi, bol som medzi živými.“

Keď pred farou na výstrahu postavili šibenicu a zinscenovali tu popravu so sluhom, ťarchavá Anička aj s malým Svetozárom ušla cez hranice na Moravu do Rusavy, k sestre Júlii, ktorá bola vydatá za evanjelického farára Daniela Slobodu. Tam sa Hurbanovcom 22. septembra narodila dcérka Božena, budúca matka básnika Vladimíra Roya.

Potom sa mladá rodina dala dokopy. Začas bývali v Prahe, vo Viedni, až sa Anička s deťmi uchýlili u otca Samuela Jurkoviča. V Brezovej sa jej narodil druhý syn – Vladimír, budúci evanjelický kňaz medzi Slovákmi v Starej Pazove (Vojvodina) a otec dramatika a publicistu VHV (Vladimír Hurban Vladimírov). Celkovo mal Vajanský osem súrodencov, z nich sa však traja dožili iba detského veku. Jemu sa narodila Viera, Oľga, Vladimír, ďalší dvaja chlapci zomreli do roka.

 

Na koberčeku u Kuzmányho

 

Pokiaľ ide o školskú dochádzku, Vajanský určite nebol vzorným žiakom. Pre zlé výsledky v učení niekoľkokrát menil školu v rámci celej monarchie. Vo Viedni si ho zavolal do kancelárie Karol Kuzmány a dal mu prečítať dajaký úryvok z knihy. Keď ho Svetozár zle preslabikoval, profesor evanjelickej teológie zvýšil hlas: „A ja počúvam, že sa ty zle správaš, žes' prepadol. To je…“ A nasledoval výpočet ťažkých výčitiek. To vraj zavážilo. Napokon Svetozár úspešne zmaturoval na banskobystrickom katolíckom gymnáziu, kde sa vyučovala aj slovenčina.

Rozhodol sa pre právo, ktoré študoval na bratislavskej akadémii a dokončil ho bez problémov v Budapešti. Problémy nastali až potom, keď sa mu nedostalo klientely. Preto, keď sa vrátil znechutený z vojny v Hercegovine, vybral si novinársku dráhu. Z horváthovského domu v centre Martina to mal do redakcie sotva 50 metrov a do kostola akurát cez ulicu.

V Národných novinách v roku 1904 označil feminizmus za „kus najhnusnejšej a najpodlejšej veci 19. storočia“. A to napriek tomu, že už desať rokov a potom ďalších dvanásť až do svojej smrti zastával funkciu tajomníka ženského spolku Živena. Na druhej strane sa ako jediný na Slovensku systematicky zaslúžil o to, aby sa nadané literátky nebáli písať do novín a časopisov.

 

Životopis S. H. Vajanského v dátumoch

  • 1847: Svetozár Miloslav Hurban sa narodil 16. januára v Hlbokom pri Senici.
  • 1857: Uverejnil prvé literárne pokusy v domácom časopise Zrnká.
  • 1858: Prijali ho na nižšie gymnázium v Modre.
  • 1859 – 1861: Študoval na gymnáziu v Tešíne.
  • 1861 – 1863: Študoval na gymnáziu v Oberschützene (dolné Rakúsko).
  • 1863 – 1866: Absolvoval vyššie triedy gymnázia v Stendale pri Berlíne.
  • 1866 – 1867: Dokončil stredoškolské štúdium na gymnáziu v Banskej Bystrici.
  • 1867: Prijali ho na právnickú akadémiu v Bratislave.
  • 1868: Uverejnil prvé príspevky v Pešťbudínskych vedomostiach.
  • 1870: Zasnúbil sa s Idou Dobrovitsovou z významnej nemecko-maďarskej rodiny v Bratislave.
  • 1871 – 1872: Absolvoval základnú vojenskú službu.
  • 1873: 1. júla Viliam Pauliny-Tóth podpísal jeho úvodník Škola a život pseudonymom Vajanský.
  • 874: Úspešne zložil advokátsku skúšku v Budapešti a zriadil si vlastnú kanceláriu v Skalici.
  • 1875: 4. mája – zosobášil sa s Idou Dobrovitsovou v Bratislave.
  • 1878: Narukoval ako vojak do okupácie Bosny a Hercegoviny.
  • 1881: Obnovil časopis Slovenské pohľady.
  • 1888: 21. februára – zomrel mu otec, J. M. Hurban
  • 1893 – 1894: Bol uväznený v Segedíne za článok Hyenizmus v Uhrách.
  • 1900 – 1901: Bol uväznený v Banskej Bystrici.
  • 1903 – 1904: Bol uväznený vo Vacove (Vác v Maďarsku).
  • 1906: 4. decembra – stal sa šéfredaktorom Národných novín.
  • 1913 – 1914: Poslednýkrát navštívil Rusko.
  • 1916: Svetozár Hurban Vajanský zomrel 17. augusta.

 

Na titulnej fotografii:

Svetozár Hurban Vajanský (1847 – 1916)

Autor: Archív Martin Krno

 

CELÝ ČLÁNOK O SVETOZÁROVI HURBANOVI VAJANSKOM

ČÍTAJTE NA PORTÁLI  DENNÍKA  PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/402266-svetozar-hurban-vajansky-narodovec-trikrat-sudne-trestany/