Tragická smrť M. R. Štefánika bolí, trápi a vyvoláva otázky aj po 96 rokoch

Slovensko si pripomenulo v sobotu 2. mája už 96. výročie tragického úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností svojich novodobých dejín – Milana Rastislava Štefánika. Na základe Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol 4. máj – Výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika – pamätným dňom SR.

Rodná obec Milana Rastislava Štefánika Košariská podľa informácie TASR na svojej internetovej stránke pozývala 3. mája 2015 v Košariskách a na Bradle na pietnu spomienku pri príležitosti 96. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika.  Spomienkovú slávnosť na 4. mája 2015 s názvom Pocta generálovi Štefánikovi, astronómovi, politikovi, generálovi, diplomatovi a jednému zo zakladateľov Československa avizovalo na svojej webovej stránke francúzske mesto Meudon ležiace v juhozápadnej časti metropolitnej oblasti Paríža. Na počesť M. R. Štefánika v Meudone pri Observatóriu 4. mája 1999 postavili bronzovú sochu.

Symbol odvahy, šľachetnosti a vlastenectva

V predvečer výročia jeho úmrtia sa v Štefánikovom rodisku ako aj na Mohyle na Bradle uskutočnili pietne spomienky. Úmrtie generála Štefánika, ale najmä jeho životný odkaz si tak ako každý rok pripomenuli desiatky obyvateľov i návštevníkov Košarísk.

Milan Rastislav Štefánik je človek, ktorý dnes môže inšpirovať a byť vzorom cieľavedomosti, šľachetnosti, odvahy, lásky k vlasti. Uviedol to vo svojom príhovore predseda vlády Robert Fico na pietnej spomienke pri príležitosti 96. výročia tragickej smrti Štefánika v obci Košariská. „Aj dnešným pohľadom je hodnota Štefánikových činov nesmiernym úspechom v každom ohľade. Jeho vedecká kariéra, ktorá sa začala po príchode do Francúzska, za ktorú dostal viaceré ocenenia. Úspešná vojenská kariéra, v ktorej dosiahol najväčšie francúzske vojenské vyznamenania a hodnosť generál. Jeho diplomatické schopnosti, to všetko boli aj na vtedajšie časy výnimočné úspechy a priniesli mu uznanie a obdiv najvyšších spoločenských a politických kruhov," pripomenul premiér SR Robert Fico.

Súčasťou spomienky bolo aj otvorenie výstavy „Potomci nezabúdajte", ktorá prezentuje výstavu miestneho cirkevného zboru od jeho vzniku v roku 1871. Spomienku zakončil fakľový sprievod na Bradlo, kde boli zapálené štyri vatry.

Výročie si pripomenuli aj nadšenci letectva zo Slovenskej federácie ultraľahkého lietania. So svojimi piatimi lietadlami mali naplánované absolvovať trasu z talianskeho letiska Campoformido, z ktorého letel v osudný deň 4. mája 1919 aj Štefánik, do Bratislavy. Pre zlé poveternostné podmienky však túto trasu preleteli len z Maďarska a v nedeľu krátko poobede pristáli na bratislavskom letisku. Lietadlá boli počas letu zoradené tak, že vpredu leteli tri stroje a vzadu ich sprevádzali zvyšné dva. Symbolizovalo to trojmotorový dvojplošník Caproni Ca-33, ktorým Štefánik odletel z Talianska na Slovensko. Jediná existujúca replika tohto stroja sa v súčasnosti nachádza na bratislavskom letisku.

 

M. R. Štefánik – svedomie i výzva slovenského národa


Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 – 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na horu Mont Blanc. Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a do určitej miery i Edvardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom Slovensku.

Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom (1824-1907). Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.

Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.

Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky. Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že "Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody". Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.

Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.

Minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Až doteraz, ako uzatvára TASR stručnú životnú púť najvýnimočnejšieho zo slovenských generálov, nie je celkom vysvetlená nehoda v Ivanke pri Dunaji, pri ktorej spolu s ním neprežil ani jeden z členov posádky.

Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.

Zdroje: TASR

www.government.gov.sk , www.mosr.sk/data/files/1016.pdf , www.vhu.sk/index.php?, www.kosariska.sk  , www.meudon.fr

 

Na snímkach vo fotogalérii:

Milan Rastislav Štefánik v kokpite lietadla Caproni…

…a bez známok života po tragédii v Ivanke pri Dunaji.