ÚSŽZ zintenzívni spoluprácu so Slovenským národným múzeom

Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), prijal v stredu 24. apríla 2013 na pôde úradu Gabrielu Podušelovú, odbornú námestníčku generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) a Branislava Pánisa, riaditeľa Historického múzea SNM. Pracovné rokovanie akcentovalo niekoľko tematických okruhov zachovávania hmotného i nehmotného kultúrneho a duchovného dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí tak v krajinách, kde tvoria Slováci národnostnú menšinu, ako aj v historicky kľúčových štátoch s početnou slovenskou komunitou v rôznych vysťahovaleckých a emigračných obdobiach.

Pracovné stretnutie vo viacerých aspektoch rozvilo tie zásadné tézy, o ktorých Igor Furdík rokoval v januári 2013 s generálnym riaditeľom SNM Rastislavom Pudelkom. Pre ÚSŽZ zostáva v tejto súvislosti v dlhodobom časovom horizonte jedným z prioritných cieľov príprava projektu zriadenia Múzea slovenského vysťahovalectva. I. Furdík a G. Podušelová sa zhodli v základných predstavách o potrebe, kultúrnom i spoločenskom význame takto koncipovaného múzea. Najmä cez prizmu historických artefaktov, dokumentov a slovacík by múzeum nielenže prezentovalo hĺbku poznania o slovenskom vysťahovalectve a emigrácii počnúc 17. storočím, ale by sa stalo dôležitým duchovným a kultúrnym žriedlom pre rozvíjanie historického vedomia, sebapoznania a sebaúcty všetkých Slovákov bez rozdielu, či žijú vo svojej domovskej krajine alebo v ktorejkoľvek inej časti sveta. G. Podušelová prejavila pripravenosť SNM predložiť v časovom horizonte šiestich mesiacov návrh projektu Múzea slovenského vysťahovalectva na ďalšie posúdenie jeho opodstatnenosti a následnej realizácie relevantnými štátnymi orgánmi a inštitúciami.

Predseda ÚSŽZ sa v debate s vedúcimi pracovníkmi SNM prikláňal aj k čiastočnému vyplneniu tejto závažnej historickej medzery v pamäti Slovákov i nášho mladého štátu. Myšlienku zriadenia stálej expozície o vysťahovalectve Slovákov koncom 19. a začiatkom 20. storočia  považuje B. Pánis za uskutočniteľnú, avšak iba ako súčasť celkovej expozície SNM na Bratislavskom hrade. V súvislosti s koncepciou predmetnej výstavy sa obe strany zhodli, že k jej realizácii je nevyhnutná komunikácia s Maticou slovenskou a následná analýza skutočného stavu zbierok v Krajanskom múzeu Matice slovenskej. Do kontextu koncepcie takejto expozície je dôležité aj to, do akej miery sa v nej môžu premietnuť slovaciká z oblasti krajanskej problematiky, stratégia nákupu a ich ďalšieho využitia ktorých je v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.

V takto sa rozširujúcom spoločnom záujme ÚSŽZ a SNM o súčinnosť prezentácie muzeálnych cenností dokumentujúcich historickú a kultúrno-duchovnú jedinečnosť slovenského vysťahovalectva, sa obe strany zhodli na návrhu G. Podušelovej vypracovať a následne podpísať oficiálnu Dohodu medzi Slovenským národným múzeom a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí o vzájomnej spolupráci. Tá sa stane inštitucionálnou oporou aj pri ďalších spoločných aktivitách ÚSŽZ a SNM. Z krátkodobého hľadiska k najvýznamnejším pre ÚSŽZ v oblasti záchrany kultúrneho dedičstva našich krajanov v zahraničí patrí realizácia projektov v srbskej Vojvodine – zriadenia Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci a dokončenie a následné sprístupnenie pre verejnosť Domu Martina Jonáša v Kovačici. V kontexte riešenia Múzea vojvodinských Slovákov prisľúbila G. Podušelová predsedovi ÚSŽZ, že SNM sa bude podieľať v tejto fáze projektu na spolupráci vyslaním dvoch odborníkov z oblasti koncepcie múzeí ako aj odborníka na architektonické aspekty zriaďovania múzeí.

V závere stretnutia vyslovili obe strany spokojnosť z dosiahnutých výsledkov pracovného rokovania. Pre ÚSŽZ i SNM sú prísľubom ich partnerstva v oblasti napomáhajúcej  utužovaniu vzťahov Slovákov žijúcich v zahraničí s domovinou ich predkov, ako aj väčšej emotívnej zomknutosti a hrdosti všetkých Slovákov na svoj pôvod, dejiny i významné osobnosti, ktoré boli a stále sú nositeľmi umu a kultivovanosti nášho národa v celosvetovom kontexte.