V Budapešti zmizla pamätná tabuľa Lacovi Novomeskému z domu, v ktorom sa narodil!
Ak sme si iba pred pár dňami želali navzájom do roku 2015 iba to najlepšie, najpríjemnejšie – jednoducho, aby sa nám naplnili predstavy o predsavzatiach, veľkých i malých cieľoch a nádejach zmotaných v klbku prirodzeného ľudského šťastia, odohnali sme spoza sviatočných stolov neblahé, pochmúrne či akokoľvek inak negatívnou energiou nabité vnemy. Život ale vo svojej reálnej podobe zrkadlenia dennodennej haravary, prirodzene, ponúka, žiaľ, aj tie. Jeden z menej príjemných príbehov sa nám na prelome rokov doniesol z Budapešti. Na „záhadne“ zmiznutú pamätnú tabuľu venovanú slovenskému básnikovi, publicistovi a politikovi Lacovi Novomeskému na dome, v ktorom sa narodil (a to práve v dňoch, keď sme si pripomenuli jeho 110. výročie narodenia!), upozornil na portáli oslovma.hu publicista Jozef Schwarz.
Z fotoriportu publicistu, roky sa vo svojej tvorbe zaoberajúceho problematikou Slovákov žijúcich v zahraničí, pričom s akcentom na historické, jazykové, kultúrno-vzdelanostné a duchovné súvislosti silno poznamenané, žiaľ, desaťročiami neblahej asimilačnej minulosti slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, vyberáme:
"Čaká nás kultúrny šok, estetický šrám a vyvalené oči. Pamätnej tabule niet! Zíza na nás obdĺžnik tmavšej farby na pozadí relatívne farebnej fasády a štyri diery po úchytoch. Práve dnes, na narodeniny! Overujeme číslo domu, sme správne.
Z domu vychádza pani, mojou slovenskou maďarčinou zisťujeme, čo sa stalo. Z odpovede sme pochopili, že niekto ju odniesol, vzal so sebou. Dúfajme, že nie navždy. Text je síce – ako sa vraví – poplatný dobe. Ale vydržal 25 rokov, ktoré uplynuli od zmeny politického režimu, ktorý symbolizoval aj L. Novomeský.
Zmeniť v súčasnosti by to azda mohla len únava materiálu… Koniec-koncov pozrite sa, ako tabuľa vyzerala…"