V maďarskom Dabaši zazvučí džavot detí a žiakov v 22. príbehu Slovenských spievaniek a veršovačiek

Dabaš v spojení s Dabaš-Šári tvorí príjemné a úhľadné mesto čítajúce až bezmála 20-tisíc obyvateľov. Hoci nepatrné, ale predsa len percento zohľadňujúce aj v počte detí venujúcich sa slovenskému jazyku v rámci jeho výučby na dvojjazyčných základných školách v Maďarsku, je tu symbolom kedysi oveľa početnejšej slovenskej prítomnosti.  K jej oživeniu, aj v pripomienkach slovenského slova, veršov, krátkych próz či piesní, prispeje významnou mierou aj podujatie organizované Zväzom Slovákov v Maďarsku v jeho jubilejnom 70. roku záslužnej činnosti – a to rovno v sviatok detí – 1. júna 2018. Počas Medzinárodného dňa detí sa v Kultúrnom centre v Dabaši odvinie v poradí už 22. ročník celoštátnej súťaže slovenských detí a žiakov z celého Maďarska Slovenské spievanky a veršovačky.

Sem, do prostredia mesta Budapeštianskej župy (Dabaš sa rozprestiera vari 40 km od hlavného mesta Maďarska, uprostred trasy Budapešť – Kecskemét), v ktorej slovenskosť a prináležitosť súčasných generácií Slovákov či ich potomkov potvrdzuje aj príťažlivo zriadený národopisný dom, do ktorého preniká vábivá vôňa "rejtešov" hneď zo susednej "klasickej výrobne" vynikajúcej štrúdle – teda spisovne, závinov, sa zídu zo všetkých regiónov a žúp Maďarska, kde znie slovenská reč v dvojjazyčných národnostných školách či slovenských školách v gescii Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, sa chystá okolo 120 detí a žiakov – recitátorov a spevákov – tých najlepších z regionálnych postupových kôl súťaže. (Pre fajnšmekrov chutí a vôní tradičných jedál tak príjemne ladiacich s odkazom prastarých materí, až sa snúbiacich s "kultúrnym dedičstvom na jazyku", si dovolím iba odkázať, že ocitnúť sa raz v Dabaši a neokoštovať "rejteš" (štrúdľu) makový, tvarohový, jablkový, kapustový, ba aj inšie dobroty, by bolo neodpustiteľným hriechom…)

Prirodzene, že pre súťažiach žiakov bude primárnym pokrmom slovenčina, ktorej vôbec neprekáža, keď v domovskej krajine našich Slovákov v Maďarsku ju mimoriadne silno ovplyvňuje – najmä čo sa týka výslovnosti – predsa len zdrvujúco dominujúci maďarský jazyk. Podstata tkvie predsa len v inom – v cite a vzťahu, ktoré učitelia v školách preniesli v tom najlepšom do hláv, sŕdc a duší žiakov, ochotných načúvať, počúvať, učiť sa a cibriť svoje vedomosti a jazykovú spôsobilosť v jazyku ich predkov na tomto území – v reči Slovákov.

A tak aj preto sa v Dabaši oživia verše či kráske prózy Kristy Bendovej, Márie Rázusovej Martákovej, Márie Ďuríčkovej, ale aj Ľudmily Podjavorinskej, Milana Rúfusa, ale aj roztomilé texty Štefana Moravčíka, Dušana Dušeka a Ľubomíra Feldeka, či básne Eleny Čepčekovej a prozaické spomienky na Vincenta Šikulu a mnohých iných významných slovenských tvorcov večne živého slova, múdrosti a posolstiev. Pravdaže, samé ucho budú všetci aj vtedy, keď sa sálou rozozvučia aj veselé či clivé texty nádherných slovenských ľudových piesní, pretože primknutie k ľudovosti a tvorivému dedičstvu predkov je práve pre potomkov Slovákov v Maďarsku viac ako príznačné!

A tak aj preto organizátorom, porote, najmä však mladým účastníkom, zaželajme radosť, úsmevy a pohodu počas festivalu slovenských veršíkov, múdreho slova, veselých aj vážnych popevkov a melódií na ich tradičnom podujatí, ktoré v oblasti vzdelávacích projektov podporil v tomto roku aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.