V Poľsku klesá záujem slovenských detí o výučbu slovenčiny, okrem asimilácie naň vplýva aj nesúlad školských zákonov dvoch susedných krajín a poľská národnostná politika

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák sa v piatok 20. mája 2011 stretol počas 35. ročníka Zamagurských folklórnych slávností v Červenom Kláštore so skupinou siedmich učiteľov slovenčiny zo základných škôl a gymnázií v Poľsku, aby spoločne diskutovali o aktuálnych, ale aj roky pretrvávajúcich a doteraz nevyriešených problémoch v oblasti vzdelávania najmladšej generácie Slovákov v materinskom jazyku v postavení národnostnej menšiny v krajine nášho severného suseda.

"nadvorie

Predsedu ÚSŽZ Milana Vetráka a učiteľov slovenského jazyka z Poľska privítal v dejisku pracovného rokovania riaditeľ neziskovej organizácie CYPRIAN, spravujúcu Národnú kultúrnu pamiatku Kláštor kartuziánov v Červenom kláštore, Milan Gacík (na snímke celkom vpravo).

Počas dvojhodinového rokovania nastolili témy, od ktorých sa odvíja nie práve optimistický stav a perspektívy slovenského povedomia a zvyšovania záujmu o výučbu slovenčiny detí a žiakov z rodín, v ktorých sa rodičia, či aspoň niektorý z nich, hlási k slovenskej identite. Dôvody, prečo je tomu tak, možno rozdeliť z obsahového i praktického hľadiska do niekoľkých rovín. Na jednej strane aj v Poľsku vstupuje významne do života slovenskej komunity asimilačný faktor, lepšie podmienky pre životaschopnosť slovenskej národnostnej menšiny negatívne ovplyvňuje všeobecná finančná podvýživa, príznačná pre oblasť školstva v čase ekonomickej krízy, determinujúcimi aspektmi sú aj nastavené bilaterálne medzištátne zmluvy v oblasti školstva. Aj v tomto kontexte sa niesla debata, ktorá môže byť impulzom tak pre poľskú ako aj slovenskú stranu v záujme harmonickejšieho uspokojenia potrieb Slovákov v Poľsku v oblasti efektívnejšej aplikácie možnosti vzdelávania a tým aj osvojenia si slovenského jazyka, čo priamo vplýva na vytváranie národného povedomia našich krajanov a ich vzťahu k Slovenskej republike.

"pohlad

Pohľad na účastníkov pracovného stretnutia predsedu ÚSŽZ s učiteľmi slovenčiny zo základných a stredných škôl v Poľsku.

Hoci v súčasnosti v Poľsku nepôsobí na základných či stredných školách ani jeden učiteľ slovenského jazyka vyslaný ministerstvom školstva SR, vyučovací proces v slovenčine zabezpečujú kvalifikovaní učitelia slovenčiny, ktorí ukončili vysoké alebo stredné školy na Slovensku. Dominik Surma, jeden z najskúsenejších učiteľov, ktorí sa na stretnutí v Červenom Kláštore zúčastnili, ktorý je zároveň podpredsedom Spolku Slovákov v Poľsku, upozornil na tri ťažiskové problémy: neustále klesajúci počet žiakov na vyučovaní slovenčiny, permanentný nedostatok nových slovenských učebníc a spôsob problematického uvoľňovania slovenských učiteľov v Poľsku na školenia či pobytové tábory detí na Slovensku, v čom sa poľská národnostná politika veľmi podobá na toľko kritizovanú maďarskú.
 
"Vetrak

Milan Vetrák vysvetľuje postoje ÚSŽZ jednému z najskúsenejších učiteľov slovenčiny v Poľsku Dominikovi Surmovi, ktorý je zároveň aj podpredsedom Spolku Slovákov v Poľsku.

V Poľsku nie sú slovenské školy a slovenský jazyk sa v školách vyučuje ako voliteľný nepovinný predmet v rozsahu 3 hodín v týždni, čo je ešte horšia situácia ako v Maďarsku. V školskom roku 2010/2011 sa slovenský jazyk vyučuje v Poľsku na 6 základných školách: v Krempachoch (47 žiakov), Kacvine (19), Jurgove (44), Nedeci (19), Novej Belej (20) a Podviku (13), ako aj na troch gymnáziách: v Krempachoch (13 žiakov), Nižných Lapšoch (14) a v Bukovine Tatrzanskej (5). Okrem toho sa slovenčinu učia aj žiaci na lýceu v Jablonke, kde ju navštevuje 53 študentov. Podľa D. Surmu, negatívny posun nastal po zmene školského systému v Poľsku v roku 1999, v dôsledku ktorého len malý počet žiakov pokračuje vo výučbe slovenčiny na gymnáziu.

"Surma

Okamihy pre načúvanie, ale aj argumenty. Tie knižné a učebnicové boli na stole.

Trvalým problémom zostáva nedostatok nových slovenských učebníc. Učitelia sa počas debaty zhodli v tom, že okrem učebníc pre žiakov základných škôl, najmä čítaniek, by potrebovali aj moderné edukačné prostriedky – didaktické hry pre žiakov, slovenské šlabikáre, digitálne pomôcky (DVD a CD) s ľudovými piesňami a koledami, filmy so slovenskými rozprávkami či počítačové učebné programy. Ministerstvo školstva SR však učebnice do Poľska dodať nemôže, pretože prísun učebníc do zahraničia znemožňuje slovenská legislatíva. Predseda M. Vetrák v kontexte rozvíjania jazykových zdatností žiakov v slovenčine upriamil pozornosť učiteľov na dotačný systém ÚSŽZ, ktorý vytvára možnosti uchádzať sa o dotáciu s projektmi v oblasti vzdelávania. Rovnako pomáha finančnými prostriedkami z grantového systému ÚSŽZ aj priamo deťom organizovaním poznávacích či pobytových letných táborov na Slovensku v spolupráci so Spolkom Slovákov v Poľsku a inštitúciami na Slovensku.

"vetrak

Milan Vetrák vo svojich hodnotiacich replikách nesľuboval nesplniteľné…

Učitelia slovenčiny v Poľsku upozornili aj na problémy spojené s možnosťou zvyšovať si odbornosť výučby slovenčiny prostredníctvom školení na Slovensku. Priamo v poľských školách sa neorganizujú, keďže tie im nezabezpečujú metodického poradcu. Jedinou šancou pre učiteľov slovenčiny zostáva účasť na odborných školeniach a seminároch na Slovensku, lenže tu narážajú na neústretovosť vedení škôl, na ktorých pôsobia. Preto učitelia apelujú na ministerstvá školstva oboch krajín, aby sa tento problém vyriešil v rámci poľsko-slovenskej medzirezortnej bilaterálnej zmluvy. V tejto súvislosti možno poznamenať, že Ministerstvo školstva SR už poľskej strane navrhlo doplnenie platného programu spolupráce, ktorý bol pôvodne uzavretý na roky 2003-2006. Ak by bol tento návrh z poľskej strany akceptovaný, riešil by väčšiu časť problémov s nedostatkom učebníc a vysielaním učiteľov na školenia na Slovensku. Keďže doplnenie programu spolupráce musí prejsť riadnym vnútroštátnym schvaľovacím procesom, predmetný návrh môže byť schválený pravdepodobne až koncom roka 2011.

"vysvetluje

Postrehy učiteliek slovenčiny vyplývali z dôsledného a zároveň nepríjemného poznania reality: záujem o slovenský jazyk v školách v Poľsku klesá.

Na Slovensku študuje v súčasnosti na VŠ iba jediný krajanský študent z Poľska. Tento stav však nie je prejavom nezáujmu potenciálnych vysokoškolákov, podstata problému súvisí s odlišnosťou školských systémov v Poľsku a na Slovensku. Totiž v čase, keď sa v Poľsku ešte iba konajú maturity, na Slovensku už dávno uplynul termín podania prihlášok na vysokoškolské štúdium. Ide o rovnaký problém, na ktorý predsedu ÚSŽZ upozornili aj krajania v Chorvátsku. Ide o systémový problém, nad ktorým je potrebné sa zamyslieť, keďže v prípade krajanov z Poľska študujúcich na Slovensku, bola odjakživa návratnosť do domovskej krajiny – na rozdiel od absolventov z Dolnej zeme – stopercentná, čo v ekonomickom ponímaní znamená, že investícia, ktorú Slovensko vkladá do vzdelávania krajanov v Poľsku, by bola vskutku kapitálová, ak by sa podarilo tieto systémové rozdiely odstrániť.
 
"starosta

Na rokovaní bol prítomný aj starosta Novej Belej Józef Majerczak, ktorý vniesol do debaty nielen pedagogický, ale i celospoločenský a „cezhraničný“ rozmer aj v kontexte uspokojovania kultúrnych a duchovných potrieb Slovákov v Poľsku.

M. Vetrák na rokovaní s učiteľmi slovenčiny z Poľska vyzdvihol ich úsilie a obetavosť, keď napriek sťaženým podmienkam s láskavou trpezlivosťou obohacujú slovenskosťou nové generácie krajanov v Poľsku. Ubezpečil ich, že v dohľadnom čase bude niektoré ich závažné podnety i pripomienky tlmočiť na stretnutí s ministrom školstva, resp. so štátnym tajomníkom zodpovedným za riešenie uvedených otázok. Zároveň im prisľúbil v rámci možností ÚSŽZ pomoc pri distribúcii detských a mládežníckych časopisov vydávaných na Slovensku pre školy, v ktorých sa učia deti krajanov, aby aj prostredníctvom tlače mohli rozvíjať svoju slovenčinu i vzťah ku krajine z druhej strany Tatier.

"novinarka

Agáta Jendžejčíková, šéfredaktorka kultúrno-spoločenského mesačníka Slovákov v Poľsku ŽIVOT, upozornila na potrebu pôvodných slovenských periodík pre deti a mládež v rámci rozvíjania vzťahu k slovenskému jazyku u najmladšej generácie Slovákov v Poľsku.