Veľkonočné sviatky prežite v zdraví a spokojnosti, milí krajania a rodáci!

Prvý štvrťrok predposledného roka druhej dekády XXI. storočia sa nám míňa a pred nami rozkvitá jar, ktorá je v kresťanských tradíciách stále neodmysliteľne spojená s veľkonočnými sviatkami. V našich končinách sa skracujú končiace pôstne zimné večery a príroda hltá lúče jarného slnka, aby nabrala novú energiu vo svojom nekonečnom kolobehu v čím ďalej tým viac zmutovaných štyroch ročných obdobiach. Sviatky Veľkej noci – symbol utrpenia, vzkriesenia i nádeje, ponúkajú príležitosť na stretnutia členov (poväčšine) roztrúsených rodín, priateľov a známych, čo nás opäť zasa viac zbližuje a spája bez ohľadu na to, kde žijeme a pôsobíme. Želám všetkým Slovenkám a Slovákom a tiež priateľom Slovenska v domovských krajinách i na Slovensku, aby v zdraví a v spokojnosti prežili veľkonočné sviatky a privítali príchod jari podľa tradičných zvykov charakteristických pre slovenské regióny s cieľom posilňovať plodnú harmóniu medzi ženským a mužským rodom.

Aj uplynulý štvrťrok bol bohatý na aktivity, ktorých aktérmi sú krájania alebo sa krajanského života ne/priamo dotýkajú. Začiatkom roka prezident Slovenskej republiky pán Andrej Kiska prepožičal na slávnostnom ceremoniáli štátne vyznamenania (Rad Ľudovíta Štúra, Pribinov kríž a Rad bieleho dvojkríža) 30 osobnostiam spoločenského, hospodárskeho, kultúrneho a športového života. Medzi ocenenými boli tiež (väčšine) krajanskej verejnosti známi – Ján Kuciak (in memoriam), spevák Miroslav Žbirka, tenistka Daniela Hantuchová, bývalá lyžiarka Veronika Velez-Zuzulová, český herec aj so slovenskými koreňmi Josef Abrhám a ďalší, ktorým aj v mene našich krajanov k udeleným vyznamenaniam blahoželám.

V marci sa u nás konali voľby prezidenta Slovenskej republike, v ktorých najviac hlasov občanov získala pani Zuzana Čaputová a (od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993) stala sa prvou ženou na Slovensku na tomto ústavne najvyššom poste. V mene našich krajanov tiež blahoželám pani prezidentke k zvoleniu do funkcie a želám jej veľa úspechov pri výkone tohto poslania v prospech Slovenskej republiky vrátane spolupráce so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

 

Vzdelávanie a duchovno slovenského sveta zhodnocujú osobnosti

 

V prvej dekáde marca sme si mnohí pripomenuli sviatok žien, ktoré zohrávali a zohrávajú nezameniteľnú úlohu v národných aktivitách v histórii i súčasnosti nášho krajanského sveta. Chcem oceniť každodennú prácu Sloveniek doma i vo svete pri vzdelávaní a výchove nových generácií Slovákov, zveľaďovaní národného ducha a uchovávaní dedičstva predkov, čím v konečnom dôsledku zhodnocujú pokladnicu nášho slovenského ľudského i kultúrneho bohatstva. V ostatnej dekáde marca si zasa pripomíname sviatok našich učiteľov. Ministerka školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Martina Lubyová pri príležitosti Medzinárodného dňa učiteľov ocenila 62 učiteliek, učiteľov a ďalších pracovníkov v školstve za ich podiel na výchove i vzdelávaní nášho dorastu. Som rád, že medzi ocenenými sú aj v tomto roku pedagógovia, ktorí vyučujú slovenčinu v krajanskom prostredí, resp. propagujú slovenskosť v zahraničí. Ocenenými boli v Rumunsku Mgr. Ľudmila Šomráková (Teoretické lýceum Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku), v Čínskej ľudovej republike PhDr. Marián Macho, PhD. (Pekinská univerzita zahraničných štúdií v Pekingu) a v Poľsku Mgr. Anna Krzysztofeková a Mgr. Dominik Surma (obaja Základná škola v Novej Belej), ktorým blahoželám a spolu s nimi želám veľa úspechov aj ďalším učiteľom, lektorom a pracovníkom (nielen v oblasti krajanského) školstva v ich zodpovednej práci.

Od nového roka došlo k výmene vo vedení Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), ktorá zohráva dôležitú úlohu aj pri udržiavaní duchovného národného povedomia Slovákov v zahraničí. Ivan Eľko sa ujal funkcie (nového) generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a nahradil v nej biskupa Miloša Klátika, ktorý pôsobil v úrade 12 rokov. Nastupujúcemu generálnemu biskupovi želám v mene ÚSŽZ i v mene svojom veľa úspechov na poli udržiavania a zveľaďovania duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí a biskupovi Milošovi Klátikovi ďakujem za spoluprácu.  Evanjelická cirkev, spolu s ďalšími kresťanskými cirkvami, svojim duchovným i výchovným pôsobením výrazným spôsobom napomáha Slovákom v zahraničí udržiavať slovenský (liturgický) jazyk a tiež slovenské tradície a zvyky našich predkov, čím prispieva k posilňovaniu spolupatričnosti Slovákov v zahraničí.

V marci sa na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave uskutočnilo stretnutie pri príležitosti vydania knihy arcibiskupa Dominika Hrušovského (* 1.6.1926 Veľká Maňa – † 27.7.2016 Nitra) Roztratených zhromažďovať“, ktoré organizovali Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, Únia slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, Post Scriptum, s.r.o. a Libri Historiae, o.z.. Arcibiskup Dominik Hrušovský pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme a patrí k osobnostiam moderného slovenského katolicizmu, v ktorého živote sa odrážajú osudy slovenského národa i celého Slovenska v druhej polovici XX. storočia a na prahu tretieho milénia. V roku 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa pre slovenských katolíkov žijúcich mimo územia Slovenska, čím mal priamy vplyv na stmeľovanie slovenskej krajanskej katolíckej verejnosti vo svete.

 

Pocty jubilantom, rozlúčka s doyenom slovenského zahraničia

 

Ani v tomto štvrťroku nemožno zabúdať na oslávencov, ktorým blahoželám a želám veľa osobných, rodinných a pracovných úspechov. Zároveň im vyjadrujem poďakovanie za prácu na slovenskej roli dedičnej, v ktorej im tiež želám ešte veľa úspechov.

80 rokov sa dožil (19.3.2019) dlhoročný predseda Spolku Slovákov v Poľsku Jozef Čongva, ktorého prácu ÚSŽZ ocenil svojou Pamätnou medailou „za celoživotný prínos pri uchovávaní a zveľaďovaní národného, duchovného a kultúrneho povedomia Slovákov v Poľsku, pri skúmaní ich dejín a za dlhoročný osobný prínos v činnosti Spolku Slovákov v Poľsku“.

70 rokov (22.2.2019) dovŕšil Peter Lipták, ktorý bol (tiež dlhoročným) vedúcim predstaviteľom Obce Slovákov v Českej republike a je nezmazateľne spojený s Koreňmi, prvým slovenským časopisom v ČR (po rozdelení ČSFR) – v roku 2016 mu ÚSŽZ udelil Pamätnú medailu za „za  dlhoročný prínos k rozvoju slovenskej žurnalistiky v zahraničí a jeho osobný prínos k uchovávaniu a rozvoju národného, duchovného a kultúrneho povedomia Slovákov v Českej republike”.

Do tretice – predseda ÚSŽZ odovzdal v Novom Sade (18.1.2019) akademickému grafikovi Pavlovi Popovi (1.12.1948) pri príležitosti jeho minuloročných 70. narodenín Pamätnú medailu ÚSŽZ „za zásluhy a upevňovanie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí, za vysoko umelecké výtvarné diela a za výtvarné stvárnenie portrétov osobností z minulosti slovenskej vojvodinskej kultúry.“

Žiaľ, život je nezvratne spojený so smrťou a s ukončením človečenského vyslania a poslania na zemi. V tomto štvrťroku odišiel do večnosti vo veku požehnaných 104 rokov Imrich Kružliak (* 8. december 1914 Detva, Rakúsko-Uhorsko – † 1. február 2019 Unterhaching, Nemecko), výrazná osobnosť slovenského povojnového exilu, politik, krajanský pracovník, organizátor kultúrneho a politického života, redaktor, publicista, básnik, spisovateľ, historik a prekladateľ, ktorý sa svojimi aktivitami podieľal na formovaní slovenského dneška ako poradca štátnych predstaviteľov SR pri budovaní demokratickej slovenskej spoločnosti po roku 1989. Prezident Michal Kováč mu udelil (1995) štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a ÚSŽZ ocenil jeho činnosť v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí Pamätnou medailou (2013) pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky za jeho celoživotné dielo, ktoré predstavujúce významný vklad a príspevok k tomu, že Slovensko sa mohlo zaradiť do rodiny seberovných kultivovaných štátov a národov sveta.

Krajanská verejnosť sa dôstojne rozlúčila so zosnulým Detvancom v jeho „domovskom“ kostole sv. Štefana v Mníchove (9.2.2019), v Kostole Najsvätejšej Trojice na Župnom námestí v Bratislave (27.2.2019) a v Dóme sv. Martina v Bratislave (17.3.2019). Česť Jeho pamiatke!

 

Výskum tradičných hodnôt zvyšuje kredibilitu krajanského sveta

 

V prvom štvrťroku krajania organizovali podujatia vo svojich domovských krajinách alebo na Slovensku, ktorých cieľom je (v rôznej forme) prezentovať slovenskosť a prispievať k posilňovaniu spolupatričnosti Slovákov žijúcich v zahraničí. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) Novom Sade (Srbsko) si pripomenul (január) 10. výročie svojho založenia. Jeho riaditeľka Anna Chrťanová Leskovacová (pred početným oslavným publikom) zdôraznila, že ÚKVS sa zameriava (napriek problémom, ktorým musí čeliť) na odborný výskum, ochranu, rozvoj a prezentáciu kultúry, vedy a jazyka vojvodinských Slovákov. ÚKVS je oknom, ktorým občania multikulturálnej, multikonfesnej a multijazykovej Vojvodiny v Srbskej republike majú možnosť nazrieť do srdca a duše kultúry vojvodinských Slovákov. Kultúra jednotlivca i národa predstavuje a ostáva konštantou etnickej identity a zároveň priamo vplýva na sociálne správanie sa človeka – čím je človek kultúrne kultivovanejší, tým je aj tolerantnejší, keďže sa vie vžiť do situácie iných a súčasne si o to intenzívnejšie uvedomuje väzby na históriu a identitu národa, z ktorého vzišiel.

Spolok Slovákov v Poľsku zorganizoval (február) na severnom Spiši tradičné dvojdňové podujatie Fašiangy-Ostatki v Krempachoch, ktoré sú prehliadkou spišského, oravského i slovenského folklóru, ľudových kapiel, spevákov, sólistov a skupín, ako aj ľudových rozprávačov a divadelníkov. Na podujatie zavítal aj predseda ÚSŽZ, ktorý sa v Krempachoch zúčastnil aj na slovenskej svätej omši. V spišskej Novej Belej a oravskej Jablonke sa následne stretol s predstaviteľmi Spolku Slovákov v Poľsku, ktorí ho informovali o aktuálnej situácii Slovákov v Poľsku v oblasti vzdelávania, kultúry, vydavateľskej činnosti a médií a diskutovali o podpore krajanov zo strany domovského i materského štátu.

Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v spolupráci s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Kraska zorganizovali (marec) v rumunskom Nadlaku XI. ročník slávnosti odovzdávania Ceny Ondreja Štefanka a medzinárodnú konferenciu o dopade roku 1918 na dolnozemských Slovákov. Porota udelila ceny za aktivity v slovenskom zahraničnom svete trom laureátom: Jarmile Hodoličovej, univerzitnej profesorke z Nového Sadu (Srbsko), Miroslavovi Kmeťovi, docentovi na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a  Mgr. Michalovi Lásikovi,  učiteľovi z Békešskej Čaby (Maďarsko). Konferencia, na ktorej vystúpilo viac ako 30 odborníkov z Maďarska, Srbska, Rumunska a Slovenska, prispela k doplňovaniu poznatkov o jednotlivých segmentoch života dolnozemských Slovákov v prelomovom roku 1918. Na podujatí sa zúčastnili aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Rumunsku Karol Mistrík, generálny riaditeľ MZVEZ SR Michal Kottman a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Spolu sme navštívili aj Slovenský evanjelický luteránsky seniorát v Nadlaku a so seniorom Ľudovítom Bobčokom i jeho zástupcom Jurajom Dušanom Vankom sme hovorili o úlohe cirkvi v tomto prostredí a o jej podpore zo Slovenska.

 

Aktivity inštitúcií i jednotlivcov na prospech súdržnosti v slovenskosti

 

Vždy si veľmi rád “prelistujem” online časopis pre slovenské deti v zahraničí CERUZKY VO SVETE (http://ceruzkyvosvete.iseia.eu/), ktorý v mene redakčného kolektívu rozosiela Jarmila Buchová z nemeckého Mníchova. V jej zimnom čísle (február) ceruzka Zuzka pripravila (okrem iného) aj reportáže z 23 slovenských vzdelávacích centier pre deti vo svete z Anglicka, Austrálie,  Cypru, Islandu, Kanady, Nemecka a USA, ktoré predstavujú naše detské „farmy“ na udržiavanie slovenskosti vo svete.

Veľmi ma tiež potešil banskobystrický lekár MUDr. Peter Ondruš, PhD, ktorý od roku 2001 pôsobí v Kanade (provincia Alberta), keď zaslal na ÚSŽZ (PDF-formát) pútavú výstavu (texty v anglickej verzii) o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi (* 21.7.1880 Košariská, Rakúsko-Uhorsko† 4.5.1919 Ivanka pri Dunaji, Česko-Slovensko) s ponukou na jej širšiu propagáciu (https://sites.google.com/site/spolocnetogether/Future-projects).

Štruktúrovanú obrázkovú výstavu pod názvom "Brigádny generál Dr. Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) – vedec, diplomat, politik a vojenský vodca v obrazoch" pripravil so svojimi priateľmi v Kanade (bez žiadosti o dotáciu zo Slovenska) do Rutherfordovej knižnice Albertskej univerzity v Edmontone (Kanada) k 100. výročiu tragickej smrti jedného z otcov Česko-Slovenskej republiky z roku 1918. Profesor Ondruš s priateľmi si nekladie otázku, čo môže urobiť Slovensko pre nich, aby pripravili výstavu o M. R. Štefánikovi, ale ju proste (spontánne) pripravili a ja vám vrele odporúčam sa s ňou zoznámiť.

Rovnako chcem oceniť aktivity na Slovensku i v Zürichu, ktoré vyvíja Ing. Miroslav Šuvada na propagáciu Aurela Bohuslava Stodolu  (* 11.5.1859 Liptovský Mikuláš – † 25.12.1942 Zürich), slovenského fyzika, technika, zakladateľa teórie parných a plynových turbín,  pri príležitosti 160 rokov od jeho narodenia. Ing. Miroslav Šuvada po príchode do Švajčiarska v roku 1968 pracoval vo švajčiarskych priemyselných koncernoch v oblasti organizácie, koncepcií informačných systémov na plánovanie a riadenie výroby, ich implementácie v praxi, ako i strategických štúdií na zavádzanie nových technológií.

Rudolf Bosak, predstaviteľ neziskovej spoločnosti Bosak, sa zasa usiluje propagovať aktivity slovenského bankára zo Šariša v USA Michala Bosaka (* 10.12.1869 Okrúhle – † 18.2.1937 Scranton, Pensylvánia, USA). Podpis tohto prezidenta banky (First National Bank) sa nachádza nielen na 5, 10 a 20-dolárových amerických bankovkách (25.6.1907), ale je tiež medzi tridsiatimi podpismi na Pittsburskej dohode (31.5.1918) v rámci podpory Michala Bosaka (ako finančného podporovateľa Slovákov) práva slovenského národa na sebarealizáciu v poprvovojnovej Česko-Slovenskej republike.

Aj na Slovensku sa v tomto štvrťroku konali kultúrno-spoločenské podujatia našich krajanov, ktoré charakterizuje (v rozhodujúcej miere) partnerská spolupráca so slovenskými subjektmi. Krajania prezentujú slovenskú kultúru zo svojich domovských štátov, ktorá je (obvykle) „šmrncnutá“ týmto prostredím a poskytuje príležitosť Slovákom na Slovensku oboznámiť sa s rôznymi slovenskými zahraničnými pohľadmi na život  v ich domovských krajinách. Naši občania majú tak možnosť sa presvedčiť, že slovenský jazyk, kultúra a tradície fungujú aj mimo hraníc Slovenska a tieto ostrovčeky slovenskosti premosťujú (na národnej i medzištátnej úrovni) vzťahy medzi domovskými a materskou krajinou.

ÚSŽZ v spolupráci s agentúrou Artem Gallery zorganizovali na Bratislavskom hrade (marec) výstavu akademického grafika a staropazovského rodáka Pavla Popa z Nového Sadu (Srbsko) pri príležitosti jeho 70. narodenín (1.12.1948) pod názvom „Pocta majstra majstrom“, ktorá zahrňuje cyklus obrazov venovaných popredným svetovým výtvarným umelcom. Pavel Pop bol na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave žiakom Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Na vernisáži bola predstavená aj výtvarná monografia “Pavel Pop” z edície SlovArt Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorej autorom je popredný srbský výtvarný kritik Sava Stepanov.

Partnerská spolupráca sa prejavila v marci medzi Pliešovcami (okr. Zvolen) a Kysáčom (okr. Nový Sad). V Pliešovciach sa uskutočnila výstava obrazov a tvorby vojvodinských insitných umelcov z Kysáča pod názvom “Kysáčsko-Pliešovská insita”. Kysáč zastupovali insitné umelkyne Zuzana Ferková, Mária Páliková a Mária Sláviková a karving majster (dekoratívna technika vyrezávania do ovocia a zeleniny) Pavel Chrťan. Na spoločnej výstave sa predstavili tiež dve slovenské maliarky Miroslava Bobišová a Eva Danielová a drevorezbár Pavel Šajban.

Slovenská pedagogická knižnica v Bratislave v spolupráci so Zakarpatskou kultúrno-osvetovou organizáciou slovenských žien „Dôvera“ z Užhorodu prezentovali (marec) kalendár (Východňárky Seredne) a nadväzujúce diskusné fórum. Ako vždy aj za prípravou tohto podujatí stoja konkrétni ľudia, zo slovenskej strany Vladimír Grigar, riaditeľ Slovenskej pedagogickej knižnice v Bratislave a na ukrajinskej strane Slovenky Jana Dudaš-Ryžak a Taňa Vojak-Karšliak, ktoré ma tri týždne predtým navštívili na ÚSŽZ.

Slovenské kultúrne centrum Našice v spolupráci s Vlastivedným múzeom Našice prezentujú (8.3.-30.4.2019) v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku v Devínskej Novej Vsi výstavu Rodina Pejačević a kultúrno-historické vzťahy Chorvátov a Slovákov. Autorka Silvija Lučevnjaková, kustódka a riaditeľka Vlastivedného múzea Našice, približuje vysťahovalectvá Slovákov od začiatku XVIII. storočia na juh bývalého Uhorska a podporu sťahovania Slovákov šľachtickou rodinou Pejačević do oblasti Slavónie. Treba sa vracať ku koreňom nášho vysťahovalectva, aby sme si vedeli uchovať svoju identitu súčasne s integráciou do (občianskeho) života v domovskej krajine.

 

Politika SR vo vzťahu ku krajanom posilňuje ich väzby so Slovenskom

 

Aj v tomto štvrťroku sa uskutočnili niektoré pracovné stretnutia vo vzťahu ku krajanskej agende, ktorých cieľom je ne/formálna výmena názorov na strategické smerovanie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa stretol (marec) s delegáciou Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktorú viedol jej predseda Vladimír Skalský (Česká republika) a jej členmi boli podpredseda Milan Čuba (USA) a výkonná tajomníčka združenia a predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. V. Skalský informoval pána ministra o aktuálnych otázkach v krajanskej komunite vo svete aj vo svetle záverov z minuloročnej stálej krajanskej konferencie. M. Lajčák zasa zdôraznil, že priame kontakty a diskusia so Slovákmi žijúcimi v zahraničí sú dôležité v záujme poznania situácie krajanských komunít, ich potrieb či požiadaviek a zároveň predpokladom pre správne nastavenie a formovanie štátnej politiky Slovenskej republiky v tejto oblasti.

Na pravidelných konzultáciách so štátnym tajomníkom MZVEZ SR a výkonným predsedom Rady vlády pre krajanské otázky (RVKO) Lukášom Parízkom sme si vymenili názory na program májového zasadania RVKO, ktorá (podľa svojho štatútu) strategicky usmerňuje činnosť ÚSŽZ. Vo februári navštívila ÚSŽZ štátna tajomníčka MŠVVŠ  SR Oľga Nachtmannová, s ktorou sme prerokovali aktuálne priority v oblasti krajanského školstva v súlade so zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, podľa ktorého (§ 3 ods. 3): “Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a na realizácii štátnej podpory.” Vzdelávanie, veda a výskum sú kľúčovými nositeľmi národnej charakteristiky, keďže v sebe stelesňujú verbálne a písomné danosti jedinca, ktoré v nezameniteľnej podobe materializujú identitu človeka a národa. Preto treba oceniť prácu všetkých tých, ktorí sa podieľajú (aj) v zahraničí na udržiavaní slovenského jazyka a písma a podporovať ju, o čo sa MŠVVŠ SR a ÚSŽZ usilujú.

V tomto štvrťroku (február) zasadala Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín, ktorá predstavuje jeden z dvanástich orgánov slúžiacich napomáhaniu plnenia Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z roku 1995. Komisia posudzuje návrhy obidvoch strán v oblasti zabezpečenia práv národnostných menšín na svojich územiach v oblasti školstva, kultúry, informovanosti a médií a po ich prerokovaní odporúča ich naplňovanie vládam Slovenskej republiky a Maďarska. Členmi tejto zmiešanej komisie sú na maďarskej strane aj zástupcovia slovenskej národnostnej menšiny, ktorých zastupovali Anton Paulik (poslanec maďarského parlamentu) a Alžbeta Hollerová Račková (predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku) a na slovenskej strane Ján Varšo, predseda ÚSŽZ. Komisia predstavuje jeden z nástrojov na realizáciu práva národnostných menšín v domovských krajinách. S Alžbetou Hollerovou Račkovou a Antonom Paulikom som sa stretol v Bratislave (aj) v marci a hovorili sme najmä o zámere Slovákov v Maďarsku získať v Budapešti objekt s väzbami na slovenskú históriu, v ktorom by sídlili inštitúcie slovenskej komunity v Maďarsku.

V tomto štvrťroku som sa viackrát stretol aj s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimírom Skalským a vymenili sme si názory na ťažiskové krajanské podujatia v tomto roku s cieľom synchronizovať naše aktivity (aj) v zmysle Memoranda o spolupráci medzi ÚSŽZ a SZSZ (12.10.2015) a záverov z krajanskej stálej konferencie, ktorá sa konala v Bratislave koncom októbra minulého roku. V ostatnej štvrtine tohto roku SZSZ pripravuje svoju (volebnú) generálnu konferenciu, ekumenickú radu i expertnú skupinu, ktoré poskytujú priestor na diskusiu o ďalšom smerovaní krajanskej komunity z pohľadu predstaviteľov spolkov a združení, ktoré sú zastúpené vo SZSZ.

 

Stretnutia v materskej vlasti utužujú efekt krajanskej agendy

 

Cieľom (zdvorilostného) stretnutia s novozvoleným starostom Duloviec (okr. Komárno) Andrejom Hamranom (január) na ÚSŽZ bolo vymeniť si názory na spoluprácu pri ďalšom (spolu)organizovaní (tento rok už) XXIII. Južnoslovenských detských a mládežníckych slávností v Dulovciach, na ktorých sa pravidelne zúčastňujú aj krajanské detské a mládežnícke súbory a v galaprograme aj krajanský súbor dospelých folkloristov. V tejto súvislosti chcem poďakovať za spoluprácu pri organizovaní týchto slávnosti predchádzajúcemu starostovi Štefanovi Caletkovi a vyjadriť presvedčenie, že spolupráca s novým starostom na to nadviaže a prispeje k ich zatraktívneniu. Pre ÚSŽZ táto (už som to kedysi spomínal) folklórna „farma alebo juniorka“ Krajanskej nedele v Detve, poskytuje možnosť folklórnemu dorastu prezentovať svoj talent a nacvičené umenie nášmu publiku. Účasť na podujatí je pre túto omladinu zároveň aj odmenou a motiváciou pre ďalších záujemcov o krajanský folklór.

V Bratislave sa aj v tomto štvrťroku uskutočnili stretnutia s našimi krajanmi počas ich pobytu na Slovensku. Postupne sa odvíjali rozhovory na rozmanité témy krajanského života: s Libuškou Lakatošovou, predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku (NRSNM) a jej podpredsedníčkou Tatianou Vujačevićovou v rámci účasti učiteľov zo Srbska na Koordinačnej porade MŠVVŠ SR a pri rovnakej príležitosti aj so Sandrou Kralj Vukšić, riaditeľkou Slovenského kultúrneho centra v Našiciach z Chorvátska, s Evou Tibenskou, lektorkou na Univerzite v Ľubľane, s Janou Dudaš-Ryžak a Taňou Vojak-Karšliak zo Zakarpatskej kultúrno-osvetovej organizácie slovenských žien „Dôvera“ z Užhorodu, s Pavlom Hlasnikom, prvým podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, s Jankou Halukovou, presbyterkou Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Prahe a torontským reverendom Dušanom Tóthom, ktorí sa zúčastnili na uvedení do funkcie nového generálneho biskupa SECAV Ivana Eľka, s Valériou Balanko zo Spoločnosti Slovákov Ľudovíta Štúra v Zakarpatsku (Ukrajina) o účasti spoločnosti na Krajanskom dvore v Detve v rámci (júlových) Folklórnych slávnosti pod Poľanou a tiež o zámere spolku začať organizovať (august) Slovenské dni v Zakarpatsku, s Vlastimilom Fabišíkom (Česká republika), ktorý je režisérom prehliadky krajanského folklóru na (júlovej) Krajanskej nedeli v Detve, s Danielou Klampárovou (Veľká Británia) a Máriou Pacherovou (Írsko) o aktuálnych otázkach slovenských vzdelávacích centier v spomínaných krajinách a s Milanom Čubom, podpredsedom Slovenskej ligy v Amerike i podpredsedom Svetového združenia Slovákov, najmä o otázkach zabezpečenia ďalšieho ročníka Slovenského festival kultúrneho dedičstva v New Jersey (USA).

V tomto štvrťroku sa uskutočnili aj stretnutia s ďalšími predstaviteľmi a expertmi zo Slovenska: s Petrom Drábekom, riaditeľom Odboru štátneho občianstva MV SR, boli diskutované väzby medzi vydávanými osvedčeniami Slováka žijúceho v zahraničí ÚSŽZ a prechodnými pobytmi, resp. štátnym občianstvom ich držiteľov, Janou Tomkovou, riaditeľkou Odboru kultúrnej diplomacie MZVEZ SR, o súčinnosti rezortu zahraničných vecí a jeho zložiek v zahraničí pri podpore krajanských aktivít, s Milanom Cigáňom, poradcom ministersky kultúry SR o koordinácii krajanskej spolupráce v oblasti kultúry, s Máriou Rehákovou, vydavateľkou týždenníka Slovenka, o možnostiach účasti krajanov na banskobystrickom festivale slovenských krojov po jeho minuloročnej premiére, s Tomášom Ferkom, dezignovaným veľvyslancom Slovenskej republiky v Austrálii a na Novom Zélande, o otázkach podpory krajanov v krajinách jeho akreditácie a s Ľubou Koľovou, redaktorkou regionálnej RTVS boli diskutované otázky organizácie tohtoročnej Tvorivej školy (krajanskej) žurnalistiky v Košiciach a na východe Slovenska.

Spomínané osobné návštevy a stretnutia tvoria, prirodzene, iba časť permanentnej komunikácie ÚSŽZ s inštitúciami aj jednotlivcami z krajanského sveta. Ešte intenzívnejšie v týchto súvislostiach sú frekventované telefonické rozhovory či internetová výmena informácií, ktoré rozvíjajú, dopĺňajú a aktualizujú nastolené témy plynúce z osobných stretnutí. V prirodzenom neformálnom duchu telefonická komunikácia – z celej škály si dovolím spomenúť pravidelné informačné debaty „na diaľku“ s Júliusom Behulom, šéfredaktorom novín Kanadský Slovák – pôsobí obojstranne osviežujúco a zvýrazňuje nielen zovšeobecňujúci krajanský, ale aj ľudský rozmer našich kontaktov.

 

Krajanské výzvy sú aj témou o životaschopnosti spolkových aktivít

a identity Slovákov žijúcich v zahraničí

 

Som rád, že nezabúdate na moje pozvania na (pracovné) stretnutia na ÚSŽZ, čo (určite) nerobím nezištne. Nielenže sa od vás dozviem čo-to o živote konkrétneho spolku v tej-ktorej krajine, ale sú aj myšlienkovo inšpiratívne a bolo by na škodu sa s vami o ne nepodeliť. Je pravda, že mnohých z takto získaných (staro)moderných životných postrehov sme si snáď aj (celkom dobre) vedomí, keďže nás denno-denne obkľučujú, ale nie vždy sa nad nimi zamýšľame, či pozastavujeme. Napríklad skúsenosť, keď „mobil približuje ľudí, ktorí sú od seba vzdialení, ale vzďaľuje tých, ktorí sú pri sebe blízko", naráža na ataky súčasných informačných technológií na naše sociálne súkromie a zároveň nabáda (prinajmenšom) na zamyslenie… Alebo téza “politika rozdeľuje, ale krv spája” je trefná pre naplňovanie nášho spoločného snaženia, ktorým je udržiavanie národnej spolupatričnosti (aj) v zahraničí. Pripomína nám, že politický názor (či príslušnosť k politickej strane) nás môže formovať podľa prostredia nášho pôsobenia, ale národnosť (geneticky) dedíme s krvou našich predkov a v záujme zachovania rodu ostáva vždy jej miesto nad politikou, pokiaľ nie je v jej službách.

Treba si to uvedomovať najmä v kontexte dnešnej hektickej doby skoro absolútnej nadvlády kariérneho fenoménu a všemoci peňazí, ktoré nevytvárajú práve optimálnu živnú pôdu pre udržiavanie a pestovanie vlastenectva jedinca. Navyše, globalizácia (vytesňovanie lokálnych i regionálnych jazykov, kultúr, tradícií a zvykov) ho a najmä jeho mladé potomstvo hrnie (nemilosrdne) do splývania s novým jazykovým, kultúrnym a obyčajovým prostredím, do ktorého je zasadzovaný (bez ohľadu na dôvody, ktoré ho tam vedú), čomu ochotne a nie úplne nezištne napomáhajú súčasné informačné technológie. Minulosť učí, že (v takejto realite) treba (zrejme) prirodzeným spôsobom udržiavať spolupatričnosť v rámci (podľa možností) stabilných (ne/formálnych) slovenských kolektívov, ktoré sú (záujmovo, generačne i sociálne) ucelene prepojené. Preto si treba vysoko vážiť tých, ktorí sa v domovských prostrediach podieľajú na kontinuálnom udržiavaní, prezentovaní a rozvíjaní slovenskosti v kolektíve (školy, kultúrne inštitúcie, cirkev, spolky, literáti, médiá a pod.). Prirodzená spontánnosť (založená na dobrovoľnosti) tvorí podhubie slovenskosti a (istú) záruku jej udržateľnosti a (pochopiteľne) súčasne je zdrojom národnej identity, pocitu vzájomnej spolupatričnosti a v podvedomí i úcty a rešpektu ku kultúrnemu dedičstvu po našich predkoch.

Každá doba vrátane dnešnej totiž prináša so sebou výzvy, ktorým jednotlivci, ľudia i národy musia čeliť a prekonávať (z pokolenia na pokolenie) prekážky, aby (napokon) postupovali národné dedičstvo (v rámci objektívnych daností) svojmu potomstvu (podľa možností) v čo najlepšom stave. Toto „národné ja“ sa skrýva v povedomí, ktoré nasáva () dieťa s materským mliekom a pestuje sa (hlavne) v rodine, ako prirodzená výbava jedinca i kolektívu. Národné povedomie pomáhalo uchovať slovenskosť od príchodu našich predkov (V.-VI. storočie) na súčasne slovenské územie a neskôr tiež v prostrediach, ktoré sú od rodného Slovenska zemepisne vzdialené a časovo storočiami či desaťročiami oddelené. Nie sú to len dolnozemskí Slováci, ktorí opúšťali dnešné územie Slovenska pred 300 rokmi, alebo zámorská chlebová emigrácia na prelome XIX. a XX. storočia, ale tiež odchody v dôsledku turbulentného toku udalostí v XX. storočí. Aj novodobí „Europútnici“, ktorí využívajú slobodu pohybu (hlavne) v rámci krajín Európskej únie, sú vystavovaní podobným podmienkam života v inojazyčnom a inolokálnom prostredí, podobne ako generácie ich starších emigrantských predchodcov. Jedno oko okukuje novú domovskú krajinu a telo i duša sa adaptujú na nové podmienky života, kým druhé zasa pokukuje po materskej krajine, s ktorou je domorodec (rodinne, majetkovo a v každom prípade aj pokrvne) spriahnutý, pričom jeho „národná výbava“ mu velí uchovať si s ňou väzby.

Návrat ku koreňom predkov (duchovné aktivity veriacich, čitateľské a diskusné skupiny, folklórne a divadelné kolektívy, literárne a výtvarné krúžky, či iné záujmové spolky a pod.) tvorí stabilnú (nadstavbovú) „inštitucionálnu infraštruktúru a logistiku“ a záruku národnej kontinuity (najmä) v zahraničí. V dobromyseľnej (ale takmer zúfalej) snahe nestratiť pred sebou a pred väčšinovým okolím svoju slovenskú identitu, sa (niekedy) ťažisko krajanských aktivít ponára do organizovania jednorazových (väčšinou kultúrnych) podujatí, v ktorých je zastúpený slovenský element (vystupujú slovenské subjekty) pre slovenskú lokálnu klientelu/komunitu zasiahnutú nostalgiou po rodisku. Možno len úprimne oceniť snahu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí sa usilujú aj takým spôsobom prezentovať slovenskosť v zahraničných prostrediach, ale zároveň si aj položiť otázku, či takéto (väčšinou sporadické) podujatia (natrvalo) napĺňajú podstatu udržiavania slovenskosti v zahraničí.

Treba sa pozrieť pravde do očí, aby sa nám (spontánna a dobrovoľná) národná konštanta (postupne) nezačala prechyľovať/preklopovať do ekonomickej/finančnej kategórie (pokiaľ už tam v niektorých prípadoch nie je), ktorá vo svojej podstate v sebe zahŕňa (aj) bankrot, čo (žiaľbohu) nevylučuje ani „bankrot (krajanského) národa“ v praxi. Navyše, treba sa vyhnúť situácii, že si v zahraničí budeme pestovať (individuálnych) žoldnierov slovenskosti, či profesionálnych Slovákov, ktorí nebudú ochotní ani „ceknuť“ po slovensky, pokiaľ za to nebudú mať platené… Samozrejme, (nateraz) ide (chvalabohu) o hypoteticky scenár, ale je dôležité si to uvedomiť a udržiavať si cit pre mieru požiadaviek vo vzťahu k efektivite využívania poskytnutých prostriedkov, keďže niektoré (krajanské) subjekty majú trvalé finančné/materiálne požiadavky s odôvodnením, že inak tam slovenskosť nemôže fungovať, resp. zahynie – v tomto kontexte možno len znova pripomenúť večitú pravdu, že „kto si neváži málo, veľa si nezaslúži“.

ÚSŽZ bude naďalej, v súlade so štátnou politikou, zodpovedne posudzovať (materiálnu) podporu „prirodzených slovenských prostredí/kolektívov/spolkov v zahraničí“ aj s prihliadnutím na ich historický kontext, životaschopnosť a generačnú kontinuitu, aby motivoval spontánnosť a dobrovoľnú angažovanosť pri udržiavaní, prezentovaní a rozvíjaní slovenskosti v zahraničí, pričom jednorazové podujatia, ktoré nevychádzajú z takéhoto národného zázemia, bude potrebné ponechať skôr komerčnému sektoru.

 

ÚSŽZ prizýva krajanov k súčinnosti na kľúčových projektoch 2019

 

Blíži sa koniec druhej dekády 21. storočia a v tomto časovom horizonte je potrebné aj vyhodnotiť efektivitu štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom aj v zmysle dvoch vládou schválených päťročných koncepcií s cieľom nastaviť parametre jej výhľadu na ďalšie päťročné obdobie. Na tieto účely boli zriadené tri poradné orgány v rámci zákonnej pôsobnosti ÚSŽZ v oblasti vzdelávania, kultúry a vydavateľsko-mediálnej.

Na začiatku roka bola zriadená Kultúrna komisia na čele s Vlastimilom Fabišíkom (Česká republika), v ktorej je náležité zemepisné a personálne zastúpenie. Očakávam, že komisia sa „chytí lopaty“ (inauguračné zasadanie sa uskutoční v máji v Bratislave) a účinne prispeje pri formovaní priorít v oblasti duchovnej a svetskej kultúry a jej infraštruktúry do novej koncepcie krajanskej štátnej politiky na roky 2021-2025 a odporúčaní efektívnej podpory krajanských projektov v oblasti kultúry smerom k posilňovaniu spolupatričnosti Slovákov v zahraničí v kultúre a prostredníctvom kultúry. Analogicky budú v priebehu roka zriadené aj ďalšie dve komisie.

V súlade so slovenskou legislatívou sú aktivity ÚSŽZ pod kontrolou príslušných orgánov Slovenskej republiky. Slovenský národný archív vykonal (január) kontrolu, ktorá bola zameraná na stav správy registratúry na ÚSŽZ a (ako každá kontrola) upozornila na niektoré nedostatky v spisovej agende, ktoré postupne odstraňujeme; v apríli je avizovaná z MZVEZ SR tiež kontrola na poskytovanie dotácií. V tomto kontexte aj ÚSŽZ v rámci svojej pôsobnosti zintenzívni svoje kontrolné cesty do zahraničia, aby monitoroval využívanie poskytovaných dotačných prostriedkov na vymedzený účel, resp. z hľadiska dopadu na ich efektivitu pri posilňovaní kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a posilňovania národnej spolupatričnosti v domovských štátoch našich krajanov.

Ťažisko práce ÚSŽZ v tomto štvrťroku bolo zamerané na spracovávanie žiadostí o dotácie na podporu národnej spolupatričnosti a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a ich väzieb so Slovenskou republikou v roku 2019. Cieľom je naplniť ústavný a zákonný rámec tejto podpory z prostriedkov daňových poplatníkov Slovenskej republiky v súlade s koncepciou krajanskej štátnej politiky na roky 2016-2020 v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, svetskej a duchovnej kultúry, informovanosti a médií.

Informácie o ne/podporených projektoch sú od konca marca zverejnené na webovej stránke ÚSŽZ (uszz@uszz.gov.sk). Navýšenie dotačných prostriedkov v tomto roku o 300.000.- EUR oproti minulému roku (v súlade s uznesením vlády SR č. 625/2008) sme využili na posilnenie podpory projektov vo všeobecnosti, ale aj na podporu krajanskej infraštruktúry, pripomenutie si historických jubileí slovenských krajanských inštitúcií a na zintenzívnenie kontaktov krajanov so Slovenskou republikou. V tejto súvislosti chcem poďakovať členom dotačných subkomisií, ktoré sa stretli vo februári, za ich návrhy na podporu krajanských projektov v roku 2019 a osobitne predsedom týchto komisií Samuelovi Jovankovićovi (veda, výskum, vzdelávanie), Gabriele Madrovej (kultúra) a Jozefovi Leikertovi (informovanosť a médiá).

V oblasti vydávania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí neustáva početný záujem o tento dokument najmä zo strany Slovákov zo srbskej Vojvodiny a zakarpatskej Ukrajiny, keď za prvý štvrťrok 2019 ÚSŽZ vydal 557 osvedčení, pričom (na porovnanie) za celý rok 2013 ich vydal 674.

V ďalšom štvrťroku ÚSŽZ upriami pozornosť na administrovanie zmlúv s krajanskými subjektmi na schválené projekty, aby sa prostriedky čím skôr dostali k svojim adresátom. Zároveň bude pripravovať tradičné letné podujatia, ktoré sú v jeho (spolu)réžii: štyri turnusy letných táborov (30.6.-18.8.2019) v Tatranskej Lesnej, v Párnici a na Donovaloch, Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach (29.-30.6.2019), Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave v Sade Janka Kráľa a na Hlavnom námestí (5.7.2019) a Krajanskú nedeľu a Krajanský dvor (12.-14.7.2019) v rámci Folklórnych slávnosti pod Poľanou v Detve. ÚSŽZ registruje v Českej republike termín Jánošíkovho dukátu v Rožňove pod Radhoštěm (2.-4.8.2019) a v Srbskej republike Slovenské národné slávností (9.-11.8.2019).

 

Ešte raz – všetkým našim rodákom, krajanom a priateľom Slovenska v zahraničí i na Slovensku želám spokojné prežitie sviatkov Veľkej noci.

 

                                                                          Ján Varšo

                                                                      predseda ÚSŽZ

 

Bratislava 12. apríla 2019