Vianoce mali patriť minulosti

„Deduška Maroz, jolku nam priňos," spievali odušu bratislavské deti, zhromaždené pri "novoročnej“ jedličke v Pionierskom (dnešnom Prezidentskom) paláci. Bol Štedrý deň 1953 a všetko svedčilo o tom, že neostane len pri nahradení Ježiška dedom Mrázom. Podľa jedného zo scenárov vypracovaných v ústredí komunistickej strany mali tradičné Vianoce najprv prísť o svoj kresťanský obsah a neskôr aj zaniknúť. Ľuďom malo stačiť slávenie Nového roku s niektorými prenesenými vianočnými zvykmi. Ako v Sovietskom zväze. U nás však zámer nevyšiel. O príbehoch Vianoc v područí niekdajšej ideológie „mocných“ píše v denníku PRAVDA publicista VLADIMÍR JANCURA.

Malo ísť o postupný transformačný proces, rozvrhnutý na niekoľko rokov, možno aj desaťročí. Ako napríklad v Bulharsku, kde Vianoce od roku 1968 prestali byť štátom uznaným sviatkom. V mnohých tamojších domácnostiach sa síce tajne zachovávali viaceré vianočné tradície, iné sa však začali sláviť na Nový rok. Bulharského deda Koledu nahradil podľa sovietskeho vzoru dedo Mráz, ktorý už deťom nerozdával darčeky na Štedrý večer, ale až na Silvestra. Tak to trvalo až do roku 1990. Napokon, ani v samotnom Sovietskom zväze sa boľševici neodvážili zrušiť najväčšie kresťanské sviatky – Vianoce a Veľkú noc – hneď po októbrovej revolúcii.

Krista mal nahradiť Lenin

Ako uvádza súčasná ruská historička Marina Bravinová, v prvých rokoch boli pokusy zaviesť "červené“ alebo tzv. komsomolské Vianoce. Staré sviatky dostávali nový, "revolučný“ obsah. Vo väčších mestách sa konali karnevalové sprievody, na ich záver mládež verejne pálila vypchaté figuríny bohov a farárov, ikony a obrazy svätcov, vykrikovala proticirkevné heslá. Mladí revolucionári vystupovali vtedy aj proti vianočnej jedličke. "Ten, kto ju zdobí, nielenže ničí naše lesy, ale je priateľ popov,“ hlásali titulky novín. V jednej básni agitke sa veršovalo o zlom pionierovi, ktorý oslavuje Vianoce pri jedličke.

Komsomolci zachovali koledy, ale ich obsah zmenili na nepoznanie. V týchto „koledách“ sa totiž namiesto Vianoc oslavovala revolúcia a namiesto Krista – Lenin! Veriacich ľudí to pohoršovalo, a keď organizátori "červených“ Vianoc zistili, že sa stretávajú s masovým odporom, pristúpil režim k opatreniam iného druhu. V predvečer roku 1929, ktorý sa podľa Stalinovho vyjadrenia stal rokom veľkého prelomu, zakázali boľševici sláviť Vianoce a Narodenie Pána (1. sviatok vianočný) zaradili medzi obyčajné pracovné dní. Špeciálne hliadky prečesavali ulice miest a dedín, nazerali do okien domov a tam, kde spozorovali predvianočné prípravy, tvrdo zasahovali.

Režim zároveň odštartoval tzv. socialistickú industrializáciu, násilnú kolektivizáciu poľnohospodárstva a politické represie proti celým sociálnym skupinám. V duchovnej oblasti ich sprevádzal bojovný ateizmus a zápas za tzv. sovietsky spôsob života. Kto sa nepodvolil a neprispôsobil, ten sa stával "nepriateľom ľudu“ a obeťou "červeného“ teroru.

Koncoročné sviatky sa do krajiny sovietov vrátili až v roku 1935, keď Stalin povedal: "Žije sa nám veselšie a družnejšie“. Boľševici však neobnovili Vianoce v ich "červenej“, a tobôž nie tradičnej kresťanskej podobe. Namiesto nich sa začal sláviť Nový rok. Dokonca aj vianočný zvyk dávať darčeky (na počesť obdarovania novonarodeného Ježiša tromi mudrcami z východu) sa preniesol na novoročný sviatok. Podobne ako pôvodne vianočná jedlička.

Režim pri tejto príležitosti prinavrátil deda Mráza a jeho vnučku Snehulienku, ktorí mali rozdávať darčeky deťom. V ruskej mytológii a starých rozprávkach bol síce dedo Mráz predstaviteľom zla, ruská literatúra 19. storočia ho však vykreslila ako kladnú postavu (napríklad "dobrý Moroz Ivanovič“ v povestiach Vladimira Odojevského). Pokusy cára Alexandra II. preniesť do ruských pomerov zo Západu svätého Mikuláša s jeho batohom darčekov nevyšli, a tak od začiatku 20. storočia sa tam dedo Mráz stáva súčasťou vianočných tradícií.

Je zaujímavé, že nápad nahradiť Vianoce Novým rokom sa nezrodil v Rusku, ale na sovietskej Ukrajine. Prišiel s ním tamojší vysokopostavený stranícky funkcionár Pavel Postyšev. Ako píše súčasný ukrajinský etnológ Michail Krasikov, práve Postyšev navrhol Stalinovi "vrátiť“ sovietskym deťom jedličku. A Stalin myšlienku nielenže podporil, ale aj rozvinul. Zákaz jedličky z 20. rokov označil za ľavičiarsku úchylku.

Už 28. decembra 1935 sa objavil v boľševických novinách direktívne napísaný článok s touto smernicou: "Vo všetkých školách, materských školách, domoch pionierov a v detských kluboch musí stáť na Nový rok kolektívna jedlička!“ Vo väčšine sovietskych miest to nestihli vykonať pre krátkosť času, ale v takom Charkove na Ukrajine, v tamojšom Paláci pionierov (mal nad ním patronát sám Postyšev) zapálili žiarovky na novoročnej jedličke už 31. decembra 1935. V Moskve sa dedo Mráz – už aj so Snehulienkou – prvýkrát objavil počas sviatku novoročnej jedličky 1. januára 1937.

Mimochodom, Santa Claus začal križovať americké mestá takisto v 30. rokoch minulého storočia. V komercionali­zovanej podobe marketingového oddelenia spoločnosti Coca-Cola sa až nápadne podobal na ruského deda Mráza. O šesť desaťročí neskôr ho možno práve preto tak bezbolestne vystriedal aj v krajinách východného bloku…

 

Na titulnej fotografii:

Dedo Mráz so Snehulienkou.

Autor: SHUTTERSTOCK

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/340481-vianoce-mali-patrit-minulosti/