Všetci Štúrovi muži. A ženy. V eseji V. Jancuru v denníku Pravda

Je tu Štúrov rok a blíži sa referendum o rodine. Ako by na jeho otázky odpovedal zakladateľ spisovnej slovenčiny? Ťažko si predstaviť, ale asi by im vôbec nerozumel. A keby si ich dal vysvetliť? Hlasoval by Ľudovít Štúr za väčšiu ochranu tradičnej rodiny, keď on sám bol proti manželstvu? Ba čo viac, keď aj všetkým mužom zo svojej družiny prikazoval bezženstvo? V tejto súvislosti sa už vedú dokonca odborné diskusie o Štúrovej sexuálnej orientácii. Tým viac sa žiada pripomenúť, že vodca národného obrodeneckého hnutia nemal žiadne pochybnosti o kľúčovom mieste rodiny v spoločnosti vôbec, a v tej slovenskej osobitne.

Na túto tému v súvislostiach so životom Ľudovíta Štúra napísal v denníku PRAVDA v jeho prílohe VÍKEND publicista VLADIMÍR JANCURA.

„Vieme my dobre, že je domácnosť a život rodinný vec svätá,“ napísal 30-ročný Štúr v úvodníku Slovenských národných novín. "Vieme dobre, že sú rodiny základom obce a keď rodinný život prestáva a zhubí sa, obec tiež sa kníše a naostatok rozpadá. Vieme toto všetko dobre a vieme aj to, že život domáci má v živote našom slovenskom zvláštne značenie…“

Zároveň však bol proti uzatváraniu sa Slovákov do domácej ulity, "domárstva“ (domasedstva) a rodinkárstva v čase, keď išlo o vyšší záujem celku, obce, pospolitosti a keď sa vlastne rozhodovalo o bytí a nebytí národa. Takáto atomizácia podľa Štúra "národ k vyššiemu spojeniu nepripúšťa, ale ho na toľko čiastok, koľko je rodín, rozdrobuje“. Išlo mu preto o vyvážený pomer medzi životom súkromným a verejným: "Oba musia byť spojené tak, že život pospolitý na domácom sa založí a všetky jednotky domáceho života vo vyššej jednote, šľachetnejšom snažení zahrnie“.

Vplyv Heglovej filozofie, zákonov dialektiky je tu očividný a nik zo Štúrových priateľov a prívržencov proti takto formulovaným a proklamovaným tézam nič nenamietal. Spory vznikali až vtedy, keď im vodca začal upierať to, čo doprial bežným smrteľníkom: lásku, ženbu, rodinné radosti.

Úvaha Život domáci a pospolitý, z ktorej sme doteraz citovali, vychádzala v Slovenských národných novinách na pokračovanie od 17. októbra 1845. Dva týždne predtým sa v Hlbokom oženil Jozef Miloslav Hurban. Štúr prišiel na svadbu o čosi skôr. „Ľudovít prišiel – ako písal priateľom – Miloslavovi na pohrab,“ spomínal Hurban, "ešte snažil sa odviesť ma od úmyslu zakladania rodiny v týchto osudných časoch pre národ náš.“

A keďže sa to Štúrovi nepodarilo, po návrate domov napadol v spomínanej úvahe-úvodníku aspoň slovenské ľudové piesne, v ktorých sa ustavične ospevuje láska a ženba, ale nikdy „znamenitejšie úkazy a skutky“, ako to býva v piesňach „národov vyšších“. Hurban odpovedal Štúrovi – bez toho, aby ho menoval – až neskôr, v Slovenských pohľadoch. "Prestaň oslavovať lásku a ženbu kresťanskú, rozostaviaš bordely po dedinách a mestečkách tak ako po tých veľkých mestách, odkiaľ sa piesne o láske a ženbe dávno vysťahovali.“

Medzi štyrmi očami – a zrejme aj v kruhu najbližších priateľov – však Hurban išiel ďalej a polemizoval so Štúrovou predstavou dobrovoľného zrieknutia sa rodinného života v záujme plnohodnotnej „služby pospolitosti“. "Ušlo mu totižto, že opravdove vyšším duchom láska rodinná nie je prekážkou, ale podporou v dielach, tvoreniach a dejstvovaní vyššom,“ vysvetľoval Hurban svoj zástoj v Štúrovom životopise. „Tejto logickej smelosti ohľadom na seba nemal Ľudovít.“

Predmetom osobných sporov sa stali témy navýsosť intímne. Ešte raz Hurban: „Ja poukazoval na priepasť hniloby nízkych natúr v panictve žijúcich, on na masu hnilú, bezvýznamnú plytkého rodinkárstva.“

Obeť na oltár národa

Istú askézu vyžadoval teda Štúr nielen vo vzťahu sám k sebe, ale aj od svojich druhov. Hurban nebol prvý, ktorého odhováral od ženby. V roku 1836 sa básnik Samo Chalupka zblížil a o rok nato aj oženil so zemiankou Eufrozinou Turanskou. Štúr ho vzápätí obvinil z nezáujmu o veci národné: „Chalupka, ten někdy nejúčinlivéjší nejzapalenější Chalupka v loně jedné ženy usnul,“ sťažuje sa v liste Ctibohovi Zochovi. Podobne odsudzujúco a posmievačne sa však mladý Štúr vyjadroval aj o rodinnom živote Jána Kollára, ktorého dielo si ináč vážil a ktorý bol od neho takmer o dvadsať rokov starší: „Kollárova Mína zlehla: cože má? Tolik co nic – Dívče!“ priam škodoradostne oznamuje vtedy ešte slobodnému Hurbanovi.

Podľa prozaika a esejistu Vladimíra Mináča Štúr nenávidel ženy „div nie ako čertových nadháňačov“ a ženatého muža považoval za strateného pre národ. Od podobných výrokov je už len krôčik k novodobým špekuláciám o údajnej Štúrovej homosexualite. Ako si však potom vysvetliť jeho opakované, v životopisnej literatúre hojne spomínané, citové vzplanutia k ženám? Vari najintenzívnejšie prebehlo v septembri 1840 v Hradci Králové, kde sa Štúr na spiatočnej ceste z Halle zoznámil s 19-ročnou dcérou tamojšieho tlačiara a vydavateľa Máriou Pospíšilovou.

V dôsledku zranenej ruky sa jeho pobyt u Pospíšilovcov značne predĺžil a známosť prerástla do obojstrannej citovej náklonnosti. Aj v tomto prípade však Ľudovít dal prednosť vyšším záujmom národa. Darmo ho priateľ Hurban presviedčal, „založ rodinu na základe lásky opravdovej k dievke tak nadšenej ako Mária… a uvidíš, dá mi za pravdu budúcnosť, že z takej rodiny vyjde na národ viacej požehnania, vzíde viacej sily a odvahy než z toho večne smutného alebo večne rozbúreného a rozorvaného umu a srdca panica“.

 

Na titulnej fotografii:

Ľudovít Štúr s mnohými jeho posolstvami a myšlienkami je pre Slovákov aktuálny a nanajvýš potrebný aj dnes…

Vo fotogalérii:

Ľudovít Štúr (1815 – 1856) bol pekný človek, asi 180 cm vysoký, rád jazdieval na koni, fajčil fajku a pil veľa kávy.

Foto: archív

 

CELÝ ČLÁNOK SI PREČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/344315-vsetci-sturovi-muzi-a-zeny/