Vyšla ďalšia Jančovicova kniha o dolnozemských Slovákoch

Zásluhou širokej publikačnej činnosti o zahraničných Slovákoch (najmä dolnozemských) je meno publicistu a spisovateľa literatúry faktu Jána Jančovica  medzi čitateľmi zaujímajúcimi sa o túto problematiku dobre známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Po nespočítateľnom množstve článkov v novinách, časopisoch a vedeckých zborníkoch, Ján Jančovic teraz vydal už piatu knižku, ktorej obsah sa týka dolnozemských Slovákov.
 
Ním publikované údaje o nich sú mnohokrát objavné a odborníkmi citované. Aj v tomto najnovšom diele, ktoré vyšlo uprostred leta s názvom PRETVORILI DOLNOZEMSKÚ ROVINU, autorpri viacerých uverejnených osobnostiach, napríklad pri jazykovedcovi Štefanovi Jančovičovi, spisovateľovi Pavlovi Michalkovi, bádaním v miestach ich pôsobenia a narodenia obohatil a rozšíril ich profil spresnenými a širšími údajmi o ich biografii. Celkovo Ján Jančovic osobnými návštevami a skúsenosťami, z prostredia, o ktorom píše a dôverne pozná, dáva dielu výnimočný charakter. Tak je to aj v tejto knižke, ktorej obsah má dve časti.

V prvej "Za chlebom a slobodou…" uvádza biografické profily takmer sto osobností pôsobiacich na Dolnej zemi a zachytáva popri ich podiele na pretvorení Veľkej uhorskej nížiny aj ich životné príbehy. Predstavuje v nej obraz života slovenských intelektuálov, vynálezcov, odborníkov, kultúrnych činovníkov, formovateľov slovenskej národnej kultúry, ktorí boli priekopníkmi skultúrnenia dolnozemskej roviny. Všetci uvedení svojim novátorským dielom v oblasti kultúry, vzdelávania, prírodných a pôdohospodárskych vied pomáhali dolnozemským Slovákom nielen prežiť, ale hlavne pozdvihnúť ich duchovnú a hmotnú úroveň a tak zachovávať u nich národné povedomie a dodnes zachránené kultúrne dedičstvo. Autor knihy takto pre čitateľa prístupnou formou vykresľuje jednotlivé osobnosti a ich prínos v rôznych odboroch ľudskej činnosti pre slovenskú diaspóru na Dolnej zemi.

Kým autor novej publikácie v prvej časti zužitkoval dostupnú literatúru, dobové periodiká a tiež archívne pramene, v druhej časti využil svoje výskumné cesty a na mieste osobné poznanie histórie a súčasný život Slovákov žijúcich na dolnozemskej rovine, rozprestierajúcej sa na území Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska. Tu s názvom „Od predkov k potomkom“ uverejňuje najnovšie ním objavené historické a súčasné skutočnosti, ktoré súvisia so životom Slovákov v uvedených krajinách. Z ich obsahu vidieť, že autor má túto problematiku nielen naštudovanú, ale že väčšinu materiálu pozoroval, získal a priniesol priamo z dolnozemského terénu.

Podstatný obsah druhej časti je vyplnený príkladmi, postrehmi, reportážami a profilmi súčasníkov, ktoré nadväzujú na prvú časť tým, že kým prvé významné osobnosti učili prvých Slovákov usadených na Dolnej zemi vzdelanosti, kultúre, racionálnemu hospodáreniu, generácia, ktorá pod ich vplyvom a ich skoršou zásluhou tam vyrástla, od konca 19. a začiatku 20. storočia má už svojich vzdelancov a sebavedome si zabezpečuje a riadi svoj národný život, svoju kultúru, spravuje obce, mestá i hospodárstvo. Viacerí z nich zastávajú vo svojich krajinách významné celoštátne funkcie a mnohí ďalší stoja na čele slovenských organizácií a spolkov, čím svojim rodákom naďalej pomáhajú udržiavať hmotnú a duchovnú kultúru a národnú identitu. Množstvo z nich vyniká nielen vo vede, ale aj v umení, literatúre, pedagogickej činnosti, folklóre, poľnohospodárstve a tradičných remeslách.

Obsah diela je veľmi poučný a inšpirujúci a čitateľom poskytuje množstvo zaujímavých a v nich aj autorom novoobjavených údajov a informácií. Kniha, vychádzajúca v týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine, je vhodne ilustrovaná fotografiami a prístupnou formou je určená nielen pre širokú čitateľskú verejnosť, ktorá chce poznať dejiny a život dolnozemských Slovákov, ale môže byť vhodnou učebnicou a čítankou pre rôzne stupne škôl na Slovensku a v zahraničí.
 

JÁN LABÁT