Vzbura proti exekútorom
Pred 80 rokmi sa na severovýchode Slovenska zdvihla vlna odporu proti exekúciám. Do histórie sa zapísala ako čertižniansko-haburská vzbura či dokonca povstanie. V denníku PRAVDA o tom píše publicista VLADIMÍR JANCURA.
Postrach všetkých dlžníkov. Málokoho znenávidel pospolitý slovenský ľud viac ako exekútorov, týchto vykonávateľov súdnych príkazov a rozhodnutí daňových úradov. Pritom aj medzi exekútormi sa vždy našli slušní a poriadni úradníci, ibaže ich zatienili prihorliví, nemilosrdní až bezohľadní kolegovia, ktorí neváhali prekročiť tenkú hranicu medzi literou zákona a byrokratickou svojvôľou. A práve proti nim sa pred 80 rokmi zdvihla vlna odporu na severovýchode Slovenska, v Čertižnom a Habure.
„Vážne nepokoje na východnom Slovensku,“ hlásali palcové titulky pražských večerníkov. „Šesť četníkov zranených, z toho jeden vážne. Strieľalo sa z oboch strán.“ „Rozvášnený dav utĺkol okresného komisára.“
Ibaže éra sedliackych povstaní sa na našom východe definitívne skončila už roku 1831. Vtedy olej do ohňa priliali – okrem hladu z veľkej neúrody – aj preventívne opatrenia proti epidémii cholery. Mnohí si ich vysvetlili ako zlý úmysel pánov: vraj chcú otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.
To, čo sa strhlo o storočie neskôr, bolo predsa len lokálneho charakteru, trvalo krátko a nemalo potenciál masovejšieho protestného hnutia. Český denník Národní listy vyjadril už 15. marca 1935 v jednom svojom titulku pomerne presne javovú stránku konfliktu: „Dramatický dozvuk exekučných dražieb“.
O tri dni neskôr informoval Okresný úrad v Medzilaborciach vedenie Krajského súdu v Košiciach o priebehu exekúcie v Čertižnom: „Keď berný exekútor chcel vojsť do stajne, postavil sa mu Pavol Dimun na odpor a do stajne ho nepustil… (privolanou) četníckou hliadkou bol v mene zákona vyzvaný, aby neodporoval výkonu exekúcie… výzvu však neuposlúchol… V tom okamihu sa už na ulici zhromaždil dav vykrikujúci, že četníci nemajú čo poslúchať exekútora a nemajú čo v dvore Dimuna hľadať.“ Vzápätí dopadla na hlavy Jana Musila, exekútora daňového úradu, a Emila Mihala, súdneho zriadenca, spŕška kameňov a polien.
Výjav u Dimunovcov sa odohrával v stredu 13. marca popoludní. Tento deň sa začal ráno tromi exekúciami v Borove a na poludnie pokračoval ďalšími štyrmi v Habure. Úradníci v oboch obciach nenarazili na žiadne väčšie problémy.
V susednom Čertižnom ich čakali dve exekúcie, prvá u Ivana Dimuna. Ten dlhoval 404 korún na priamych daniach a berný úradník sa chystal za nedoplatky zhabať maloroľníkovi kravu – jedinú živiteľku rodiny. Gazda však nebol doma, exekútorom sa postavil do cesty jeho syn Pavol: „Počkajte na otca, vybavte si to s ním, ja vám kravu veru nevydám.“
Privolaní četníci sa po incidente stiahli do svojich kasární v Čertižnom. Doráňaní exekútori mohli skončiť ešte horšie, keby četnícka hliadka nekryla ich útek z dediny.
Na titulnej fotografii:
Stretnutie vzbúrencov s četníkmi v Čertižnom na obraze akademického maliara Mikuláša Rogovského z roku 1955.
Autor: certizne.eu