Zápisnica zo zasadnutia KKD z 28. júna 2011

ZÁPISNICA
zo zasadnutia Komisie kultúrneho dedičstva Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
dňa 28. júna 2011

Prítomní:
Mgr. Martin Štrbka, podpredseda komisie, dočasne poverený vedením KKD, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ)
Mgr. Katarína Kamenská, Ministerstvo kultúry SR
Ing. Mgr. Ľubomír Ďurina, Ústav pamäti národa
Mgr. Daniel Zemančík, Krajanské múzeum MS
Prof. PhDr. Rastislava Stoličná, DrSc., Ústav etnológie SAV
Mgr. Magdaléna Brincková, Slovenská národná knižnica
PaedDr. Aneta Bartková, Univerzitná knižnica v Bratislave
PhDr. Radoslav Ragač, PhD., Slovenský národný archív
JUDr. Milan Vetrák, PhD., ÚSŽZ
PhDr. Claude Baláž, ÚSŽZ
Mgr. Iveta Baloghová, ÚSŽZ

Ospravedlnení:
Mgr. Katarína Čierna, Slovenská národná galéria
PhDr. Jarmila Gerbocová, Slovenské národné múzeum
PhDr. Ján Tazberík, CSc., Národné osvetové centrum
Ing. Milan Beljak, Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Program:
1/ Otvorenie
2/ Prerokovanie budúcnosti múzea slovenského vysťahovalectva
3/ Rôzne

K bodu 1/
Komisiu kultúrneho dedičstva otvoril Mgr. Martin Štrbka, ktorý poďakoval prítomným za účasť na tejto mimoriadnej porade k otázke budúceho zriadenia múzea a pamätníka slovenského vysťahovalectva. Pozornosť upriamil na podkladový materiál, ktorý ÚSŽZ rozposlal všetkým členom komisie, aby sa k nemu vyjadrili.

K bodu 2/

PhDr. Claude Baláž
Prítomných stručne oboznámil s doterajším vývojom v danej oblasti. Súčasný stav je neúnosný a neprijateľný pre všetky strany a treba hľadať východisko. Dôležité je, aby garanciu nad budúcim múzeom zobral štát, ktorý by každoročne zabezpečoval finančné krytie. Netreba zabudnúť ani na odbornú garanciu.
Ďalším riešením, ktorému sa ani MS, ani ÚSŽZ nebráni, je vytvorenie nového inštitučného modelu, ktorý bude spĺňať požiadavky kladené aj na archívnu, aj na muzeálnu činnosť. Dôraz kládol na to, či sú prítomní schopní dohodnúť sa na spoločnom postupe. V prípade, ak sa dohodnú, nový projekt bude potrebné predložiť na rokovanie vlády.
V prípade, ak by bola garancia v SNM, mala by byť zabezpečená súčinnosť MS a treba hľadať spôsob, akým by sa podieľala na jeho činnosti. Ide najmä o to, aby zbierky boli odborne ochraňované, spracovávané a využívané, pretože na fungovanie múzea sú potrebné priestory, odborní pracovníci a peniaze. Múzeum by malo byť umiestnené v Bratislave, nie v Martine, lebo Martin má z hľadiska slovenského vysťahovalectvom len miestny charakter.
Navrhol, aby MS predložila svoju predstavu, aj to, v akom stave sú fondy, pričom zdôraznil potrebu spoločného riešenia.
Dôležité bude, kto bude zriaďovateľom, ako bude múzeum zabezpečené priestorovo, finančne a odborne.

Mgr. Daniel Zemančík
Zrušiť krajanské múzeum nie je možné, pretože je zriadené zákonom. V r. 2010 bolo Krajanské múzeum Matice slovenskej zaregistrované oficiálne ako múzeum. Zriadená bola stála expozícia J. C. Hronského. Súhlasí s tým, aby vznikla pracovná skupina odborníkov a navrhla riešenie súčasného stavu. Fondy krajanského múzea sa prehľadne spracúvajú v archíve Matice slovenskej (MS) a budú uložené tak, ako majú byť.
Fondy, ktoré MS získala v minulosti, a časť z nich je aj v SNK, boli určené konkrétne pre MS. Nesúhlasí s možnosťou vzdať sa celého fondu, to je nepredstaviteľné.
MS je schopná zabezpečiť fungujúce múzeum. Priestorové zabezpečenie sa pripravuje v Martine, v budove Neografie. Celá budova je v rukách MS.
MS má základný model a je naklonená spoločnému rokovaniu. Odborná pomoc je vítaná.

Mgr. Martin Štrbka
Daný stav je potrebné zasadiť do reálií, aby všetci prítomní našli konsenzus a východisko, pretože krajanské múzeum je múzeum, ktoré nemá status múzea.
Škoda by bola fondy MS, ktoré dostala ako dar, nevyužívať. Ucelené múzeum by malo mať zbierkotvornú, archívnu a prezentačnú činnosť. Mala by to byť výskumná a metodická inštitúcia, ktorá by vedela usmerňovať dokumentačné centrá a múzeá – inštitúcie zahraničných Slovákov a spolupracovala by s nimi.
Je potrebné hľadať konsenzus, jednu inštitúciu, s ktorou by MS spolupracovala, ale nebola by jej garantom a vlastníkom. Múzeum vysťahovalectva by bola samostatná inštitúcia budovaná bez MS. Navrhol termín na podkladový materiál od MS do septembra 2011.

Mgr. Katarína Kamenská
Múzeum MS je evidované, ale nie na Ministerstve kultúry SR. Nie je registrované ako múzeum v zmysle zákona č. 206/2009. Múzejný zákon dáva možnosť prevádzkovateľom múzeí a zariadení, ktoré spĺňajú charakter múzejného pracoviska – majú možnosť zaevidovať sa v SNM. Ale krajanské múzejné zariadenie MS nie je múzeum v zmysle zákona č. 206/2009. Tí, ktorí sa zaevidujú ako múzejné zariadenie, majú možnosť využívať metodické usmernenia a pomoc na odbornej úrovni SNM.
Ak by krajanské múzeum malo záujem zaregistrovať sa, pri podaní žiadosti musí vykazovať určité odborné činnosti, ktoré budú vykonané ďalej v zmysle zákona. Musí mať zavedenú odbornú evidenciu zbierok, priestorové a personálne zabezpečenie a naštartujú sa tam odborné činnosti v súlade so zákonom, ktoré patria k tejto práci.
V rámci Historického múzea SNM existuje pracovisko, ktoré sa venuje krajanskej problematike. Pre MK SR existuje SNM ako jedna inštitúcia, ktorá má svoje organizačné zložky, pracoviská. SNM sa venuje všetkému tak, ako to má definované vo svojej zriaďovacej listine a MK SR je s prácou tejto inštitúcie spokojné.

PhDr. Radoslav Ragač, PhD.
Zaujímal sa o to, či bude fondy spracúvať archív MS. Archív MS je špecializovaný verejný archív. Spracúva materiály, ktoré spravuje, ktoré by v ňom mali byť formálne uložené. Nie je typické, aby spracúval niečo, čo mu formálne nepatrí.
Netreba zabudnúť na to, že nová inštitúcia by mala mať ambície získavať ďalšie materiály zo zahraničia. Inštitúcia by mala byť profilovaná všeobecnejšie.
Okrem peňazí je dôležitý aj záujem. Slovenský národný archív je rešpektovaná vedecká inštitúcia, ktorá má záujem o spracovanie archívneho fondu MS.

Prof. PhDr. Rastislava Stoličná, DrSc.
SNM má múzeá pre výskum menšín žijúcich na Slovensku a je podivné, že nemá múzeum, ktoré by sa zaoberalo Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Z logického hľadiska vyplýva, že by malo byť pod zastrešením SNM, ktoré by bolo garantom jeho odbornej činnosti.
Aj MS, aj SNM sú inštitúcie financované zo štátnych peňazí. Podľa jej názoru by žiaden darca neprotestoval proti presunu časti fondu do inej inštitúcie.

Mgr. Magdaléna Brincková
Položila otázku, či je nové vedenie múzea schopné zabezpečiť jeho fungovanie podľa zákona, keďže je pre MS neprijateľné posunúť tieto zbierky inej inštitúcii. Ide o to, aby existovalo fungujúce múzeum.

JUDr. Milan Vetrák, PhD.
Jednou z úloh jeho oficiálnej návštevy Írska bolo aj stretnutie s riaditeľkou Múzea vysťahovalectva v Írsku – Cobh Heritage Museum s cieľom zistiť, ako toto krajanské múzeum funguje. Po celom svete je sieť krajanských múzeí, ktoré majú charakter a štatút múzea. Ak sa chceme v diskusii o budúcnosti múzea posunúť ďalej a potenciálne budúce slovenské krajanské múzeum zaradiť do tejto siete, musí mať štatút múzea. Krajanské múzeum MS v súčasnosti toto postavenie nemá a je pre osud tohto múzea dôležité, či v krátkom časovom horizonte dokáže štatút múzea získať.
Základným predpokladom je uznanie Krajanského múzea MS ako múzea v zmysle zákona č. 206/2009 Z. z. zo strany MK SR. Ak to nie je možné v dohľadnej dobe, bolo by namieste, aby sa vytvoril model, v ktorom by bola MS významným spôsobom zainteresovaná, ale múzeum by nepatrilo do jej pôsobnosti.
Spomenuté Cobh Heritage Museum je samofinancovateľné múzeum. Pri jeho zrode stáli peniaze z írskeho štátneho rozpočtu, peniaze z EÚ a peniaze od krajanov z USA. Súčasťou múzea sú aj predajne a múzeum navštívi ročne približne 100 000 návštevníkov (vzdialenosť od hlavného mesta je viac ako 300 km). Snahou ÚSŽZ je, aby aj slovenské krajanské múzeum minimálne zaťažovalo štátny rozpočet. Ak chceme, aby múzeum bolo navštevované, musíme zvážiť, či sem budú turisti chodiť. Je preto dôležité rozhodnutie, kde by múzeum malo byť umiestnené. Pre turistov je zaujímavejšia Bratislava ako Martin. Ak bude múzeum financované štátom, resp. patriť pod štátnu inštitúciu s príslušnými odbornými garanciami, ľahšie sa získajú peniaze na jeho vybudovanie a prevádzku, ako je tomu v prípade, ak by zostalo v rukách neštátnej MS. Štát sa ľahšie dostane k financiám aj prostredníctvom EÚ fondov v kultúrnej oblasti. MS pravdepodobne nebude mať dostatok vlastných zdrojov, aby dokázala takéto múzeum vybudovať a prevádzkovať sama. MS by však mala byť do uvažovaného spoločného projektu minimálne odborne zainteresovaná. Plnila by úlohu spolugaranta. Z diskusie vyplynulo, že je tu zásadný rozdiel: MS ma diametrálne odlišný názor ako ÚSŽZ. Navrhol ďalšie stretnutie, na ktorom by sa predložil nový model, t. j. MS by poskytla materiál o ich predstave budúcnosti krajanského múzea, najmä z hľadiska jeho financovateľnosti, umiestnenia a odborných garancií.

Ing. Mgr. Ľubomír Ďurina
Uviedol, že nejde o spracovanie fondov MS, ale o spísanie aktuálneho stavu.

K bodu 3/

Závery:
Mgr. Martin Štrbka uzavrel diskusiu k téme o budúcnosti múzea slovenského vysťahovalectva. Požiadal riaditeľa Krajanského múzea MS, aby pripravil podkladový materiál, v ktorom bude zachytená predstava MS o ďalšom fungovaní krajanského múzea, a to do 10. septembra 2011. Určil predbežný termín ďalšieho stretnutia na 15. septembra 2011.
Pozval prítomných na vernisáž výstavy Pavla Čániho, Slováka z Vojvodiny, ktorá bude 4. júla 2011 na Úrade vlády SR, a na Dolnozemský jarmok 5. júla 2011, ktorý organizuje ÚSŽZ pod záštitou predsedníčky vlády SR.

Bratislava 30. 6. 2011

Zapísala Mgr. Iveta Baloghová