Pamätný deň zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa

K prítomným krajanom a hosťom vo svojom príhovore predseda ÚSŽZ Igor Furdík akcentoval rešpekt k našim dejinám, ktoré vytvárali a spolutvorili naši predkovia nielen na území súčasného Slovenska, ale svojím osobnostným vkladom, pracovným a profesijným fortieľom, významom a úspechmi v oblasti politiky, vedy, vynálezcovstva a techniky, ako aj spoločensko-kultúrnymi i duchovnými odkazmi, aj v cudzine. I. Furdík okrem iného podčiarkol „vedomie spolupatričnosti, ktoré nás všetkých – Slovákov v našej vlasti, ale aj kdekoľvek vo svete, spája atribútom, ktorý je pre náš národ najpríznačnejším – slovenskosťou a preniknutým duchom národného povedomia“. Zdôraznil fakt, že „vedomie našej slovenskosti má svoj racionálny aj emocionálny obsah, je potrebné tieto dve strany našej identity chápať komplexne, hlásiť sa k nim, udržovať ich.“ Podľa predsedu ÚSŽZ, Slováci, oduševnení láskou k vlasti svojich predkov, či k svojej niekdajšej domovine, vytvárajú svoje malé, ale nepochybne obdivuhodné dejiny zahraničných Slovákov. Oni sú nedeliteľnou súčasťou nášho slovenského sveta.

K slávnostnému zhromaždeniu sa prihovoril aj Ján Šoth, riaditeľ odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR, ktorý odovzdal úprimný pozdrav krajanov od Ivana Gašparoviča, človeka vysoko si ceniaceho úspechy a dobrý chýr Slovákov vo svete, zároveň však aj ich neutíchajúci úprimný vzťah k svojej vlasti. Stretnutia s krajanmi pri cestách do zahraničia pokladá pán prezident za vždy neoddeliteľnú a mimoriadne významnú súčasť svojho programu.

Martin Miškov, zástupca starostu Mestskej časti Petržalka,sa vyznal k hrdosti na skutočnosť, že práve v Sade Janka Kráľa, teda v Petržalke, leží základný kameň Pamätníku slovenského vysťahovalectva. Vladimír Skalský, Slovák, žijúci v Českej republike a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, vyzval na zjednotenie krajanov v celom slovenskom zahraničí v duchu vzájomného rešpektovania sa a vytvárania pozitívneho obrazu o Slovensku v ich domovských krajinách, v ktorých žijú a tvoria.

V programe slávnosti, ktorý bol spestrený poéziou dolnozemského básnika a publicistu žijúceho v rumunskom Nadlaku Ivana Miroslava Ambruša v prednese člena umeleckého súboru činohry SND Františka Kovára, sólovým vystúpením v hre na fujare v podaní Daniela Compagnona z Francúzska  (rodený Francúz, ktorý sa pri manželke slovenského pôvodu naučil po slovensky a stal sa vytrvalým propagátorom a pestovateľom slovenskej kultúry vo Francúzsku) a tancom folklórneho súboru novej generácie našich krajanov v zámorí – Tatra Slovak Dancers z Milwaukee (USA), sa postupne prihovorili ďalší zástupcovia slovenských krajanských komunít: Ján Fúzik z Maďarska, Dušan Daučík zo Švédska, Ľudomír Molitoris z Poľska, Jozef Pomichal z Veľkej Británie, Andrej Kuric z Chorvátska a poetickým slovom z vlastnej tvorbyJoseph Soltes z Nemecka. Na slávnosti sa okrem zástupcov slovenských komunít zo spomínaných krajín zúčastnili aj Slováci z Rumunska, Srbska, Talianska, Kanady, Libanonu a Sýrie.

Základný kameň Pamätníka slovenského vysťahovalectva, pri ktorom sa slávnostná pripomienka Dňa zahraničných Slovákov uskutočnila, položili v petržalskom parku v roku 2000, pričom predstavuje 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošovského lomu. Kameň, ktorý v priestore korešponduje so sochou štúrovského básnika Janka Kráľa, darovali Slovensku naši krajania z Maďarska. ÚSŽZ ho vníma aj ako symbolický základ budúceho Múzea slovenského vysťahovalectva ako aj Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí chcel týmto stretnutím zdôrazniť význam úcty ku všetkým Slovákom žijúcim v zahraničí aj tohtoročným stretnutím práve pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva.