Minulý týždeň sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí viacerými aktivitami zameral na predstavenie insitného umenia kovačických Slovákov (Srbsko), ktoré bolo 3. decembra 2024 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.  Vo štvrtok 20. marca 2025 sa okrem premietania diel kovačického umenia na Prezidentský palác konalo o 17:00 stretnutie na Bratislavskom hrade. Diskusia ku koreňom kovačickej insity a zápisu do zoznamu UNESCO bola zavŕšená premietnutím filmu Sny Martina Jonáša.

Podujatie otvorila predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková spolu s riaditeľom SNM – Historického múzea Petrom Bartom. Ten následne odovzdal slovo generálnemu riaditeľovi Slovenského národného múzea Antonovi Bittnerovi. Svoje slová uznania pridal aj veľvyslanec Srbskej republiky v Slovenskej republike, J. E. Aleksandar Nakić, ktorý ocenil dlhodobé kultúrne väzby medzi oboma krajinami a ich spoločné hodnoty zachovávania dedičstva.

V mene UNESCO vystúpila Jana Foltányová, ktorá hovorila o procese nominácie a o tom, čo takýto zápis pre komunitu znamená. Zdôraznila zároveň potrebu aktívneho prístupu k ochrane a šíreniu nehmotného kultúrneho dedičstva v medzinárodnom kontexte.

Súčasťou programu bola prezentácia Mileny Holánovej, riaditeľky Školy remesiel ÚĽUV, ktorá predstavila skúsenosť Slovenska so zápisom tejto inštitúcie do zoznamu UNESCO. V tejto súvislosti Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyjadril zámer rozvíjať spoluprácu s ÚĽUV-om,  inštitúciou, ktorá má potenciál byť odborným aj tvorivým partnerom v podpore krajanských komunít. Po vystúpení M. Holánovej bolo slávnostne podpísané memorandum o spolupráci medzi ÚSŽZ a ÚĽUV-om. Za úrad dokument podpísala predsedníčka Dagmar Repčeková, za ÚĽUV generálna riaditeľka Eva Ševčíková.

Jedným z najemotívnejších momentov večera bol rozhovor moderátorky Miliny Sklabinskej s insitným maliarom Jánom Glózikom. V príjemnej atmosfére sa s publikom podelil o svoje osobné spomienky na zakladateľov kovačickej insity, osobitne na legendárnu Zuzanu Chalupovú. Jeho slová autenticky dokreslili to, čo kovačická insita pre komunitu znamená – nielen ako umelecký prejav, ale ako súčasť pamäte a identity.

Na podujatí sa okrem pána Glózika osobne zúčastnili aj viacerí súčasní predstavitelia kovačického insitného maliarstva, medzi nimi Pavel Povolný Juhás, Juraj Lavroš, Nada Koreňová, Marína Petríková a Anna Lenhartová, ktorí svojou prítomnosťou dodali večeru umeleckú atmosféru.

Podujatie uzavrelo premietnutie filmu Sny Martina Jonáša, ktorý priblížil tvorbu jedného z najvýznamnejších predstaviteľov kovačického insitného umenia a zároveň ikonickú postavu kultúrneho života dolnozemských Slovákov. Pred premietaním sa prostredníctvom listu divákom prihovoril autor námetu, scenára a režisér Miroslav Benka (Srbsko), ktorý sa nemohol premietania zúčastniť osobne. Film, podporený Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bol na Slovensku premietaný po prvýkrát.

V sále na 2. poschodí Bratislavského hradu, kde sa podujatie konalo, mali účastníci zároveň možnosť prezrieť si výstavu Martin Jonáš – maliar z belasého domu. Kolekcia viac než štyridsiatich diel pochádza zo súkromnej zbierky zberateľa výtvarného umenia Ivana Melicherčíka. Medzi vystavenými obrazmi boli známe diela ako Biele tátoše (1992), Ach, tie kolená… (1973), Votrelec a Kominár (oba z roku 1967), Kovačický trón (1983), Strážca poľa (1977) či umelcov Autoportrét z roku 1960.

Na druhý deň, 21. marca 2025, bola otvorená výstava Insitné kovačické maliarstvo aj v galérii Slovenskej výtvarnej únie – Umelka, ktorá predstavila prierez kovačického maliarstva od jeho základov až po súčasnú tvorbu. Na podujatie v Umelke pozvala hostí riaditeľka Galérie insitného umenia z Kovačice Ana Žolnaj-Barca.

Zápis kovačickej insity do zoznamu UNESCO nie je len uznaním výnimočnej tvorby dolnozemských Slovákov, ale aj potvrdením ich pevného miesta v mozaike svetového kultúrneho dedičstva. Bratislavské podujatie ukázalo, že kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí je stále živá a inšpiratívna.

Fotografie: Kristína Solárová