Útok na Poľsko sa neobišiel bez Slovákov
V roku storočnice začiatku prvej svetovej vojny si pripomíname aj výročie vyhlásenia tej druhej. Obidve hrozivé udalosti niekto vyvolal. A ten "niekto" nebol sám. Strach o vlastné prežitie priviedol Slovenský štát k tomu, že 1. septembra 1939 poslal svoju armádu, aby po boku hitlerovskej vstúpila na územie brániaceho sa Poľska. Pripomeňme si, ako to bolo. Historik IGOR BAKA tieto súvislosti vysvetľuje v denníku PRAVDA.
Keď západné mocnosti v septembri 1938 Mníchove ustúpili pred Hitlerovými územnými požiadavkami voči Československu, prakticky spečatili osud nášho demokratického štátu. Mylne sa pritom domnievali, že zachránili mier. Vyvrcholila tak politika uzmierovania (appeasementu), keď britskí a francúzski politici tolerovali obsadenie demilitarizovaného Porýnia, taliansku a nemeckú intervenciu v španielskej občianskej vojne či pripojenie Rakúska k nemeckej Tretej ríši v marci 1938.
V skutočnosti bol Mníchov len ďalším krokom k demontáži Versaillskej mierovej zmluvy, ktorá po prvej svetovej vojne oklieštila Nemecko. Pokračovaním Hitlerovej expanzívnej politiky v strednej Európe bolo rozbitie už aj tak okypteného Československa v marci 1939 a okupácia Čiech a Moravy. Vedľajším produktom bol Slovenský štát, od začiatku silne závislý od nacistického Nemecka.
Hitlerova agresívna politika donútila Litvu vydať prístav Memel (Klaipėda). To však nebolo všetko. Hitler už krátko po Mníchove svoju pozornosť obrátil na Poľsko. Žiadal najmä komunikácie cez poľský koridor do Východného Pruska a vyhlasoval, že slobodné mesto Danzig (Gdansk) musí patriť opäť Nemecku.
CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE
NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:
http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/328993-utok-na-polsko-sa-neobisiel-bez-slovakov/