Krajanské FOTO-DOTYKY 2016

V rámci osláv pamätného Dňa zahraničných Slovákov v jubilejnom desaťročí činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa v utorok 5. júla 2016 na nádvorí Starej radnice v Bratislave uskutočnila vernisáž výstavy s názvom KRAJANSKÉ FOTO-DOTYKY 2006-2015. Vo výbere 32 fotografií (z celkového počtu 66 záberov ktoré výstava obsahuje) s významným príspevkom fotografov – krajanov zrkadlila a prezentovala časť aktivít spojených so súčinnosťou, morálnou a finančnou podporou, ako aj permanentným a potrebným slovensko-slovenským dialógom, ktoré materský štát všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí – Slovensko – rozvíja, upevňuje a tvorivo sa ním necháva inšpirovať v záujme zachovania slovenskosti vo svete práve skrze pôsobenie nášho úradu.

Na podujatí spestrenom vystúpeniami krajanov – hudobníkov a spevákov z krajanských prostredí, sa hosťom prihovoril Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Celou vernisážou hostí z krajanských prostredí i zo Slovenska sprevádzal a motív, prečo práve takýmto spôsobom náš úrad prezentoval čulý krajanský život a jeho spolunáležitosť so Slovenskom prostredníctvom komunikácie krajanov s ÚSŽZ, účastníkom vernisáže prezentoval Ľudo Pomichal, kurátor výstavy, publicista a zamestnanec ÚSŽZ pre oblasť médií.

Buď pozdravený okamih,  časo-  i  krasochvíľa,vo všakovakých formách, obsahu i nadčasových posolstvách. Prijmime cnostne, v pokore času i krokov, keď sa ozve v tichu zamyslenia a akurátnosti vyčkávania – CVAK! Aby s odstupom rokov v reflexiách toho, čo a ako bolo,bez hútania a fabulácií si stroho sami odpovieme: Ajhľa, veď presne to bolo – TAK!

Netradičným vstupom do vernisáže jej kurátor vlastne akoby pripomenul, že fenomén fotografie a všetkého, čo s týmto kumštom, preslávivším, mimochodom, aj vo svete mnoho významných Slovákov – umeleckých a reportážnych fotografov, ale aj dokumentaristov či portrétistov, je nadčasovo neštandardný, rád priľne k originalite, jedinečnosti svojich prejavov. Tak ako je jedinečná každá fotografia, keďže vzniká v spontánnosti či štylizácii okamihu v jeho pominuteľnosti. Aby pretrvala a zostala ako nepominuteľný a večný dokument časosledu, udalosti, emócie, vnuknutí.

Fotografia a okamih zapečatený v mihu udalostí a emócií, bez ktorých by náš život bol bezducho nenaplnený, sa ľúbi i snúbi s melódiou, spevom, hudbou. Tóny umocňujú kontrasty farieb, hlas dupľuje svetlo a tiene. A všetko dohromady vytvára bázeň, že na pár minút sa aj svet vidí byť krajší, zmyselnejší, znesiteľnejší. Fotografia s hudbou vznáša, povznáša, dokonca unáša. Myseľ, predstavivosť, emócie. A tak aj preto bola počas vernisáže príjemnou chvíľa, keď sme na nádvorí Starej radnice privítali našich krajanov spod Pilíša z Maďarska. Z Mlynkov, obce to príjemnej a aj výrazne slovenskej. Zazneli nádherné hlasy, ešte vľúdnejšie tóny a slová piesní v podaní Pilíšskeho tria (Melinda Černá, Tímea Galdová a Levente Galda, na akordeóne ich sprevádzal Peter Berec).

Po prívete, približujúcom vzťahy, spoluprácu a tvorivý inšpiratívny duch našich krajanov v zahraničí so Slovenskom, zaznevšom   v podaní Vladimíra Valentíka, kunsthistorika, literárneho a výtvarného kritika, publicistu a spisovateľa, srdcom i dušou veci slovenskej oddaného riaditeľa Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, sme preladili v družnej atmosfére na „klasickú strunu“, ktorú nám kumštom a brilantnou hrou ponúkla Ivana Jašová, husľová virtuózka, pochádzajúca z komunity vojvodinských Slovákov. Ivana roky pôsobila v Spojených štátoch a v súčasnosti je členkou Nórskeho symfonického orchestra v Stavangeri, pričom aktuálne hosťuje aj v symfonickom orchestri vo Švédsku.

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ma vernisáži prezentoval iba polovicu z fotografií, ktoré v kontexte s činnosťou ÚSŽZ s názvom KRAJANSKÉ FOTO-DOTYKY 2006-2015 obsiahol zaujímavý a v histórii ÚSŽZ jedinečný projekt. Ten má ambíciu prostredníctvom života a aktivít krajanov prezentovať vzájomnú slovenskosť a hrdosť na to, čo nás všetkých spája a obohacuje. Zatiaľ sa jej kurátor Ľudo Pomichal  v pokore poďakoval 25 autorom – našim krajanom z 12 krajín vrátane Kanady, USA a Austrálie  zapojivších sa do projektu, ktorý obsahuje celkom až 66 fotografií. Preto pripomenul, že na vernisáži nebolo možné dať priestor všetkým. Ale veď dobrá fotografia a jej prezentácia – to je aj trpezlivosť času. A keď už fotografie sú uložené v úrade na počítačovom disku, to, čo má uzrieť svetlo sveta, veru sa aj objaví, prejaví, osloví.

Aj náš dennodenný život je ako fotografia. Tak ako sa ona rodí v živote, aj život prichádza a ľudia si ho musia vytvárať. Hnať sa životom nemá nijaký zmysel. Život je ako nádherný vták: trochu odletí a počká. Človek pobeží za ním, a on znovu odletí a počká.…Je to ako okamih dobrej fotografie. A na tú si  veru načim vyčkať, počkať, odmerať akurátny čas – a urobiť CVAK!

Byť odmenený a pocítiť pôžitok a zážitok. Pretože aj o tom všetkom je fotookamih a aj o tom sú KRAJANSKÉ FOTO-DOTYKY 2006-2015. Aby sa nimi mohli pokochať a zoznámiť sa s nimi ich autori – naši krajania, ako aj Slováci žijúci v zahraničí, spolutvoriaci túto obrazovú prezentáciu, všetkých 32 fotografií z vernisáže na nádvorí Starej radnice v Bratislave predstavujeme tak, ako boli aj s netradičnými popisnými glosami vystavené, v prílohe tejto reportáže.

DO VAŠEJ POZORNOSTI:

KRAJANSKÉ FOTO-DOTYKY 2006-2015

OFICIÁLNY PLAGÁT VÝSTAVY

 

ĽUDO POMICHAL – kurátor výstavy

publicista a fotograf

 

Na titulnej fotografii:

Jedna z 32 vystavených fotografií na vernisáži 5. júla 2015 na nádvorí Starej radnice.

Andrej Lehotský: Vrúcne utkané odkazy dedovizne, Nadlak – Rumunsko.

Krosná, kolovraty, ba celé tkáčske stavy sú očiam nových generácií dnes zväčša vystavené v etnografických domoch a múzeách. O ich príbehoch a osudoch napovedajú vyblýskané a „vyjazdené“ člnky, stopy po červotoči, najmä však starostlivo vyryté roky a dáta na bidle. Našťastie nie všetky krosná leda ak vŕzgajú pod neúprosnosťou času. V Nadlaku i dnes kde-tu utkávajú v nenapodobiteľných výtvoroch krehké odkazy dedovizne.

Snímky vo fotogalérii:

Z VYSTAVENÝCH  FOTOGRAFIÍ:

Ľudo Pomichal: Svet naruby − duša v súzvuku, Bratislava − Slovensko.

Keď v máji 2011 Stanislav E. Jančárik, Slovák žijúci v Kanade, prezentoval svoju knihu poviedok Svet naruby, čitateľ sa dotkol univerza autorových životných poznatkov poskladaných v mozaike z rodného Slovenska, ktoré musel opustiť v útlom veku, malebného Rakúska, kde prežil povojnové roky, exotickej Argentíny, kde strávil vyše štyridsať rokov a mnohokultúrnej Kanady, kde žije dodnes. Svet naruby je výzvou k zachovaniu genetického vzťahu k vlasti, vierou v dobro, ľudskosť a spravodlivosť. V tomto duchu sa so S. E. Jančárikom stotožnila aj Nadja Hammarberg, krajanka predsedajúca Spoločnosti Milana Rúfusa, kultúrnej organizácii Slovákov v Štokholme. 

Juraj Paciga: Na husličky svätému Patrickovi, Clane − Írska republika.

Sprievod v mestečku Clane pri príležitosti osláv Dňa sv. Patricka v roku 2015 sa konal po jedenásty raz, pričom do tretice tlieskalo bezmála 5-tisíc divákov pozdĺž pestrej riavy 45 alegorických vozidiel s účinkujúcimi aj Slovákom. Folklórny súbor Ostroha z Dublinu sa vďaka kumštu spontánnych hudobníkov, spevákov a tanečníkov teší obľúbenosti nielen v početnej slovenskej komunite, ale skrze novými choreografi ami i nápadmi sa rozvíjajúce dedičstvo predkov sa „ostroháci“ a s nimi napospol všetci naši krajania stali etablovanou a uznávanou komunitou na zelenom ostrove.

Nataša Simonović: Veľká kniha o trvalom dedičstve, Nový Sad − Srbsko.

Symbolicky do Mesiaca knihy vyštartovala 1. marca 2012 k čitateľom dnes už kultová publikácia Slovákov v Srbsku. Jej zrod v réžii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pod vedením vtedajšej riaditeľky Miliny Sklabinskej ocenili nielen naši krajania v slovenských prostrediach Vojvodiny, ale aj odborná verejnosť na Slovensku. Hold výpravnej knihe Slováci v Srbsku z aspektu kultúry vzdali v prítomnosti kľúčových zostavovateľov počas jej slávnostnej prezentácii na knižnom veľtrhu v Novom Sade aj rozospievané Aradáčske meškárky s čarovnými gombičkovými harmonikami.

Ľudo Pomichal: Na potulkách s bardom, Bratislava − Slovensko.

Dotyky krajanov s Bratislavou prinášajú objavovanie, neraz prekvapenie. Na potulkách hlavným mestom všetkých Slovákov je ich najmä v historickom centre nadostač. Nuž a čo lepšie sa novinárovi môže stať, ak nie vychutnať si okamih pohrúženia sa do čara poetiky spontánnych stretnutí. S básnikom Ľubomírom Feldekom sa počas Letnej školy žurnalistiky v auguste 2014 v atmosfére nestrojenej príjemnosti ocitli redaktorky Hlasu ľudu, týždenníka Slovákov v Srbsku, Anička Chalupová, Monika Necpalová a Anka Horvátová.

Ľudo Pomichal: Na palete dobrodušných splynutí, Bratislava − Slovensko.

Keď v decembri 2012 prijímala blahoželania k svojmu okrúhlemu životnému jubileu v Pálffyho paláci v Bratislave Eva Husáriková, výstavná sieň žiarila predtuchou vianočnej zvesti. Nič krajšie a príjemnejšie ju nemohlo pripomenúť ako výstava jednej z najuznávanejších osobností kovačických naivistov. Pretože z obrazov pani Evy (na snímke vľavo) ctitelia jej kumštu emotívne precítia posolstvo o estetickom splynutí dobra, priazne a harmónie všedného i sviatočného dňa s ťahmi štetca, nanášajúceho z palety samú farbitosť duše dobromyseľnej umelkyne.

Ľudo Pomichal: Apoštol tvorivých skutkov, Bratislava − Slovensko.

Krajanský svet, v toku udalostí neraz od Slovenska príčinne i zhodami súvislostí izolovaný a odmietnutý, sa dočkal návratov, satisfakcie a uznania. Ba záujem oň je stále živší a žiadostivejší. Aj vďaka ľuďom, ktorých príbehy vydláždené v zhmotnených skúsenostiach nastavili stope času umelecko-dokumentárne hodnoty. Reverend Dušan Tóth z Toronta, evanjelický kňaz, dokumentarista, scenárista, režisér a publicista sa radí k tvorcom, schopným svojim dielom vyslať skutky hodné krajanských apoštolov. V máji 2015 si v Bratislave spoločne s manželkou Valériou prevzal Cenu Európskej únie umenia.

FOTOREPORTÁŽ Z VERNISÁŽE:

Zábery  z  okamihov programu i bezprostredných rozhovorov počas vernisáže.

FOTO:   JANA JANSSON, Slovenka žijúca vo Švédsku / Štokholm

                PAUL STACHO, Slovák žijúci v Kanade / Stoney Creek – Ontario