Štátna politika Slovenskej republiky vo vzťahu k našim krajanom prostredníctvom jej výkonu Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) priebežne rieši a v kontexte s Programovým vyhlásením vlády SR po tohtoročných parlamentných voľbách má pred sebou viacero kvalitatívne nových úloh a výziev. O nich, ako aj o ďalších aspektoch súčinnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, sa počas pracovného stretnutia na pôde MZVEZ SR v pondelok 7. septembra 2020 zhovárali Ivan Korčok, šéf slovenskej diplomacie, a Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ.

V prítomnosti štátnej tajomníčky rezortu diplomacie Ingrid Brockovej oboznámil predseda ÚSŽZ Ivana Korčoka s činnosťou úradu, ktorý v tohtoročnom „sociálne i cezhranične odlúčenom režime“ od aktivít krajanov vo svete (v dôsledku koronavírusu COVID-19, obmedzení v záujme ochrany zdravia a pod. sa nemohli uskutočniť tradičné slovenské kultúrne slávnosti či folklórne festivaly prakticky vo všetkých štátoch sveta, v ktorých žijú slovenské komunity, pričom spoločenský krajanský život bol ochudobnený aj o národné stretnutia Slovákov v ich domovských štátoch juhovýchodnej Európy, kde spoluvytvárajú kultúrne hodnoty ako národnostné menšiny… ) akcentuje najmä oblasť svojho inštitucionálneho a organizačného nastavenia.

Podľa slov M. J. Pilipa úrad postupne vytvára priestor v záujme efektívnejšej a prínosnejšej komunikácie tak s krajanským svetom, ako aj štátnymi organizáciami, ale aj mimovládnymi inštitúciami či občianskymi združeniami na Slovensku. ÚSŽZ v súčinnosti s nimi chce vytvoriť vyšpecifikovaný tematický a obsahový prienik, ktorý bude mať na zreteli nielen tradičné slovenské komunity, ale aj už viac ako dve desaťročia sa vytvárajúce a formujúce, hoci nie vždy so zámerom typického organizovaného spolkového života, nové komunity krajanov kreujúce sa z vysokoškolákov, podnikateľov či mladých rodín rozhodnuvších sa pre pôsobenie a aj potenciálne trvalé usadenie sa mimo hraníc Slovenska.

Pritom, ako sa zhodli šéf slovenskej diplomacie, ako aj predseda ÚSŽZ, politika Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom sa ani v najmenšom neodchýli od proklamovanej rovnosti všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj od všeobecného záujmu ich materskej krajiny o ich život, prínos v oblasti krajanských aktivít, ako aj v ocenení ich vkladu pri vytváraní pozitívneho obrazu Slovenska vo svete ako mladého štátu s úspešným príbehom.

Ivan Korčok sa zaujímal o konkrétne výstupy finančnej pomoci krajanom s ohľadom na krátkodobé i dlhodobé investičné projekty, ktoré sa dotýkajú najmä skvalitnenia krajanského života Slovákov v tých štátoch juhovýchodnej Európy, v ktorých požívajú zákonný status národnostných menšín. V súčasnosti, ako potvrdil M. J. Pilip, sa na bilaterálnej úrovni s Maďarskom rieši odkúpenie budovy Evanjelického kostola na Rákocziho triede v blízkom centre Budapešti vládou Maďarska do vlastníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a následné spoločné financovanie jeho rekonštrukcie v pomere 50:50 maďarskou i slovenskou stranou tak, aby po zavŕšení projektu mohol v maximálnej miere slúžiť Slovákom nielen v hlavnom meste, ale v celom Maďarsku ako inštitucionálne, ale aj kultúrno-spoločenské centrum s viacúčelovým využitím.

V podobnom duchu, ako informoval ministra Ivana Korčoka predseda ÚSŽZ,  sa úrad v komunikácii s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, zaoberá myšlienkou výstavby rovnako reprezentatívneho Slovenského domu v Novom Sade. Aj tento finančne náročný investičný projekt by v plnom rozsahu i obsahu mal spĺňať atribúty i predstavy Slovákov v srbskej Vojvodine, ktorých mimoriadne hodnotná a pestrá činnosť (najmä v oblasti vzdelávania, kultúry – najmä divadelníctva, folkloristiky a výtvarného umenia, ale aj vedy a výskumu, v mediálnej sfére, vydavateľskej činnosti a knižnej kultúry) by sa tak dočkala „zastrešenia“ v jednotnom a akiste i jedinečnom výsostne slovenskom centre.

Tieto, ako aj ďalšie impulzy a motivácie pre rozvoj krajanského života, ochraňovanie a šírenie slovenskosti – najmä v oblasti vzdelávania, zveľaďovania slovenského jazyka a v uchovávaní kultúrneho a duchovného dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí, budú v centre pozornosti ÚSŽZ aj pri vytváraní novej Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom na roky 2021-2025.

V tomto kontexte M. J. Pilip informoval I. Korčoka o. i. aj o tom, že koncom septembra sa uskutoční v Bratislave v gescii ÚSŽZ zasadnutie odbornej komisie (jej členmi sú o. i. aj zástupcovia vládnych rezortov, ale aj spoločenských i nevládnych organizácií či občianskych združení na Slovensku so skúsenosťami z oblasti krajanskej problematiky, ako aj priami zástupcovia krajanských komunít), ktorá stojí pre zodpovednou úlohou sformulovať novú Koncepciu v takej perspektívnej podobe, aby zohľadňovala procesy v krajanských komunitách, reálne odrážala potreby a súvislosti času, ktorý žijeme, pričom by samotná realizácia jej prienikových výziev bola zajedno aj zmysluplným obohatením vzájomnej komunikácie Slovákov žijúcich v zahraničí so svojou materskou krajinou.

FOTO: TOMÁŠ BOKOR – MZVEZSR