Informácia o jeho úmrtí bola pre nás o to šokujúcejšia, že ešte nedávno sme sa rozprávali o pracovných plánoch v novom roku v súvislosti s projektami, v ktorých Ľudko zohrával ako ich tvorca kľúčovú úlohu, či už ide o Letnú škola žurnalistiky alebo Informačno-mediálnu komisiu nášho úradu. Na tieto podujatia sa mimoriadne tešil a spolu s jeho funkciou člena redakčnej rady Ľudových novín vydávaných Slovákmi žijúcimi v Maďarsku patrili medzi jeho „srdcovky“.
Svojou kreativitou nezastupiteľnú úlohu Ľudko zohrával aj pri organizovaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, kde sa podieľal na sprievodných kultúrnych podujatiach a pri moderovaní kultúrneho programu počas Pamätného dňa zahraničných Slovákov a Krajanského dvora na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Nehovoriac o jeho vždy aktuálnom informovaní o krajanskom dianí vo svete na webovej stránke nášho úradu, ktorú mal na starosti a blogoch, ktoré tejto problematike venoval.
Strácame v ňom kolegu, pre ktorého jeho práca nebola len povolaním, ale aj poslaním a vášňou. Určite to súvisí s faktom, že jeho mama, ktorá tiež patrila medzi Slovenky žijúce v zahraničí, sa prisťahovala na Slovensko po druhej svetovej vojne z Pitvároša. Ľudko si Dolnú zem niesol vo svojom srdci.
Ľudko, budú nám chýbať diskusie s tebou a tvoj nezameniteľný zmysel pre humor.