Kumšt kovačických majstrov insitnej, ako rovnocenne významovo i odborne pomenúvame výjavy, výtvory, fantázie a  inak skicované príbehy dolnozemských Slovákov vo Vojvodine olejmi na plátnach prívlastkom naivného umenia, sú už po druhé storočie fenoménom hodným neskonalej úcty k talentu „majstrom z ľudu“. Nuž a ako inak ako legendou označiť majstra Martina Jonáša – dominujúcu veličinu z radov pevcov mozoľnatej zduchovnelosti prostých, zato zajedno aj fortieľnych Slovákov vo Vojvodine. Práve ich, svojich rodákov, ktorých počas svojej znamenitej maliarskej tvorby výjavmi sviatosti i všednosti dolnozemskej roviny zrastenej s dušou roľníka dorábajúceho v znoji i úsmeve chlieb náš každodenný, Majster Jonáš symbolicky povýšil na klenot s nárokom na zápis do umelecko-symbolického nadčasového nebeského raja.

V kontexte odkazu nielen umeleckého, ale aj ľudsko-hodnotového étosu, ktorým je príznačné dielo i život Martina Jonáša, si kovačického umeleckého rodoľuba pripomenuli  jeho rodáci a obdivovatelia originálnou až výnimočnou publikáciou s veľavravným názvom SPOMIENKY MARTINA JONÁŠA NA STRETNUTIA SO SVETOVÝMI CELEBRITAMI, ktorú uviedli do života v sobotu 12. júna 2021 na oslavnom krste knihy v Pamätnom dome Martina Jonáša v Kovačici.

Pod tento nevšedne pútavý počin sa podpísal autor príbehovo-dokumentárnej publikácie VLADIMÍR VALENTÍK, významná osobnosť kultúrneho diania vojvodinských Slovákov v Srbsku, publicista, spisovateľ, výtvarný a literárny kritik, kurátor umeleckých výstav a v neposlednom rade riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci.

Autorovi aj všetkým, ktorí sa o vzácnu publikáciu zaslúžili, úprimne blahopraje aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí!

ĽUDO POMICHAL

 

SPOMIENKY MARTINA JONÁŠA

(útržok z reportáže KATARÍNY PUCOVSKEJ, publicistky a šéfredaktorky portálu KULPIN.NET, aj s vďakou za jej láskavé dovolenie aktuálne prezentovať  sobotňajšie dianie v Kovačici, z diania v priestoroch Pamätného domu Martina Jonáša)

Na nádvorí domu Martina Jonáša v Kovačici v sobotu 12. júna slávnostne zrnkami kukurice uviedli do života knihu Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami. Spomienky zaznamenal Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca. „Táto kniha zostavená zo spomienok na stretnutia Martina Jonáša so svetovými celebritami vznikla na základe nahrávok na magnetofónový pás, počas návštevy Martinovi Jonášovi v jeho ateliéri v Kovačici 20. júna 1994. Niektoré spomienky na tieto stretnutia sme prepísali z pásu, upravili a uverejňovali už od prvého čísla novozaloženého slovenského magazínu Rovina od augusta 1994. Niektoré zo spomienok zostali uschované na páse až po dnešné dní, keď sme ich prepísali a upravili na vydanie tejto jedinečnej knihy spomienok,“ – uvádza v predslove knihy Vladimír Valentík. Zaznamenaných je deväť kratších spomienok Martina Jonáša, a to na stretnutia so svetoznámymi hercami: Ursulou Andressovou, Alainom Delonom, Karlom Maldenom, Antony Quinnom a Annie Girardotovou, potom nasledujú spomienky na stretnutie s nórskym princom Haraldom a španielskym kráľom Juanom Carlosom a tiež prezidentom SFRJ Josipom Brozom Titom a prezidentom USA Ronaldom Reaganom.

 

KATARÍNA MOSNÁKOVÁ BAGĽAŠOVÁ:

Martin Jonáš – tvorca fenoménu symbolu pracovitého poľnohospodára

Martin Jonáš (1924 – 1996) je pravdepodobne najvýznamnejším a najväčším umelcom kovačickej insity, ktorý si vďaka svojej imaginácii vytvoril vlastnú výtvarnú poetiku a vlastný, ľahko rozpoznateľný výtvarný svet. Ako umelcovi sa mu podarilo na jedinečný spôsob výtvarne artikulovať a umelecky podať podstatu bytia nášho sedliaka a jeho životnú, či až mystickú spätosť so zemou. Kult zeme spočívajúci na jej plodnosti a kult práce slovenského dolnozemského sedliaka si získali vo výtvarnom diele Martina Jonáša umelecký monument.

Z druhej strany však drobné hlavy a predimenzionované ruky a nohy ľudských figúr – ako aj každá expresív­na deformácia tvarov vo výtvarnom umení – môžu pôsobiť groteskne, čo Jonášovým umeleckým výjavom zabezpečilo možnosť veselej a vtipnej interpretácie. Charakteristicky neúmerné veľké ruky a chodidlá sedliakov na Jonášových obrazoch sú výsledkom uplatnenia princípov zobrazenia príznačných pre archaickú, mýtickú senzibilitu a obrazotvornosť, podľa ktorej to, čo je významné, je zároveň i veľké. Ide tu teda o kvalitatívny a nie kvantitatívny rozmer. Človek – stredobod Jonášových umeleckých záujmov – na jeho maľbách a kresbách je symbolom alebo archetypom pracovitého poľnohospodára.

Okrem tej podstatnej metafyzickej pravdy sedliakovho bytia, ktorú podáva vtipne a bez patetiky a na ktorej spočíva celkový odkaz výtvarného diela Martina Jonáša, v jeho autentickej ikonografii je zakódovaná, vlastne asociatívne prítomná erotická zložka a humorná, či anekdotická črta, ktorá sa u Jonáša – tak ako aj v našej ľudovej tradícii – neraz nadväzuje na erotické príbehy. Tak kukuričný šúľok na jeho obrazoch môžeme chápať ako falusový symbol, znak démonov plodnosti. Tu je tiež aj tekvica ako symbol plodnosti a tehotnosti, teda ako ženský princíp. Ide tu vlastne o erotiku v zmysle najväčšej sily, ktorá umožnila svetu vzniknúť a obstáť.

Martin Jonáš tiež veľmi rád výtvarne meditoval o existenčných a kozmických danostiach vo forme symbolov, alebo výtvarných alegórií, kde sa na zobrazené treba vedieť dívať aj vnútorným okom. Výtvarná poetika Martina Jonáša, hoci navonok veľmi jednoduchá, je v podstate veľmi navrstvená a veľmi hlboká v snahe výtvarne odhaliť, artikulovať a podať tie najväčšie a najhlbšie existenčné pravdy.

Martin Jonáš počas svojho života mal veľký počet samostatných výstav doma, ale aj vo svete. Bol skutočne svetoznámym maliarom a stretal sa so svetovými celebritami – svetovými hercami, spevákmi, režisérmi, ale aj politikmi a kráľami, akými boli napr. španielsky kráľ Juan Carlos, alebo nórsky kráľ Harald. Spomienky na tieto stretnutia Martin Jonáš vyrozprával pred 25 rokmi autorovi tejto knihy, ktorý všetko to zaznamenal na magnetofónový pás. Po čase tento exkluzívny materiál sa rozhodol uverejniť knižne. Je to skutočne zaujímavé a jedinečné čítanie o tom, ako slovenský kovačický sedliak, zaoberajúci sa aj maliarstvom, prerazil brány do sveta celebrít.

Autor knihy je Vladimír Valentík (1959), publicista, redaktor, vydavateľ, výtvarný kritik, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra a predseda Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku. Bol členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (2003 – 2018) a v rokoch 2003 – 2014 bol jej podpredsedom. Založil a je šéfredaktorom Slovenského svetového kalendára a tiež je zostavovateľom Národného kalendára v Srbsku už vyše 20 rokov. Pôsobí ako redaktor časopisu pre literatúru a kultúru Nový život od roku 1990 a je aj šéfredaktorom časopisu pre deti Zornička. Vladimír Valentík je autorom početných kníh, najmä z oblasti dejín a súčasného stavu výtvarného umenia vojvodinských Slovákov. Tiež sa zaoberá aj kultúrnou históriou Slovákov v Srbsku a vypracoval niekoľko dokumentárnych výstav pre Múzeum vojvodinských Slovákov. Založil a organizoval početné kultúrne podujatia a inštitúcie Slovákov v Srbsku. Je členom Združenia spisovateľov Vojvodiny v Novom Sade, Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade, Spolku novosadských spisovateľov v Novom Sade, Spolku slovenských spisovateľov a Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave. Bol pri zakladaní Galérie Zuzky Medveďovej a Galéria K. M. Lehotského v Petrovci. Žije v Báčskom Petrovci v Srbsku.

 

NA TITULNEJ FOTOGRAFII:

Okamih z knižnej prezentácie, na ktorej sa okrem Vladimíra Valentíka prihovorila v sobotu na dvore Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici aj riaditeľka Galérie insitného umenia Anna Žolnajová Barcová.

FOTO: SVC

FOTOGALÉRIA:

Na snímkach, ktoré obsahuje kniha Vladimíra Valentíka Spomienky Martina Jonáša na stretnutia so svetovými celebritami o. i. je:

Herečka Ursula Andress (Bondovo dievča ) s Martinom Jonášom v jej vile v Ríme.

Manželka majstra Jonáša pani Zuzana sa zoznamuje s hereckou legendou Antony Quinnom na Jonášovej výstave tiež v Ríme.

Ďalší herec Karl Malden si vychutnáva atmosféru v Kovačici u Jonášov na dvore.

Martin Jonáš počas svojej výstavy vo Washingtone.

Hoci na čiernobielej fotografii – záber tzv. Modrej izby (sviatočnej, prednej, hosťovskej izby) v Pamätnom dome Martina Jonáša ,v ktorej strávil noc chýrečný herec Alain Delon so svojou manželkou v 60. rokoch minulého storočia, keď nakrúcal koprodukčný film v Belehrade.

FOTO: čiernobiele archívne snímky z publikácie V. Valentíka

Modrá izba v Pamätnom dome Martina Jonáša v plnej kráse…

FOTO: kulpin.net /MARTIN PUCOVSKÝ

 

PREZENTÁCIU KNIHY V KOVAČICI V REPORTÁŽI S FOTOGRAFIAMI

PRIBLIŽUJE KATARÍNA PUCOVSKÁ NA PORTÁLI KULPIN.NET

http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11283-spomienky-martina-jonasa?fbclid=IwAR1ygccQeyjO91dvJ0_edcLvAR_4IeyKoaSFEZ5BPDmkb4U3ED0aJR3cCEI