Rodák z Kestúcu žijúci v Budapešti patrí desaťročia k tým Slovákom v Maďarsku, ktorí významným spôsobom svojou publicistickou, spisovateľskou a memoárovou tvorbou, ovplyvnili generácie Slovače pod pravým brehom Dunaja. Jubilujúci Zoltán Bárkányi Valkán, zosobňujúci ako žurnalista i prozaik prienik talentu, osobnostného nadhľadu, životným príbehom podmienenej pokory, ako aj nadčasového intelektu, sa radí k tým výnimočným prímerom slovenskosti, ktoré sú nasledovaniahodné doslova generáciami. Pretože jeho uchopenie sily slova a myšlienok ovinuté slovenskou rečou v odkaze predkov nepochybne natrvalo zostáva v tvorbe slovenských spisovateľov a publicistov v Maďarsku ako trvalá stopa, v ktorej je hodno nasledovať, rozvíjať a cibriť si racionálnu aj emotívnu priľnavosť ku všetkému slovenskému, inšpiruje aj v dňoch, keď v piatok 12. februára 2021 oslávil svoju osemdesiatku!

V hodnotiacom časozbere, vo víre podnetných obrazov a úprimných príbehov zo záhybov duše generácií Slovákov v Maďarsku, prirodzene, akceptujúc nepreberné množstvo chutí, vôní, šteklení a esenciálnych pohnútok, posolstiev a prímerov Slovače pod jeho rodným Pilíšom, je prirodzené, že, hoci pri okrúhlom jubileu v sociálnom odlúčení zapríčinenom koronavírusom, oslávencovi na diaľku pomyselne pripíjali na ďalšie roky v zdraví stovky jeho priateľov a priaznivcov.

Využívajúc túto príležitosť, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pánovi Zoltánovi Bárkányiovi Valkánovi, ktorý sa v zahĺbení pokory k slovu, odolnému a zajedno aj krehkému prežívaniu, posilňovaniu a kritickému reflektovaniu vzletov, pádov, nádejí i neutíchajúcej resuscitácie „veci slovenskej v Maďarsku“, spôsobom jemu náležitým, originálnym, nesebeckým a uvážlivo-spontánnym desaťročia svojho tvorivého života venuje a šľachtí ju, úprimne v mene mnohých krajanov želáme ešte veľa zrelých, sladkých a šťavnatých hrozien v strapcoch tvorivej prozaickej révy. V takom rozmere, aby blahodarný mok v prečudesne vylisovaných riadkoch jeho nových poviedkových zbierok sa stal ešte nadlho dennodennou duchovnou poživňou a múdrym spoločníkom v tichých dišputách Slovákov nielen v tajomnom svete pod Pilíšom, v Budapešti, ale aj vo všetkých končinách Maďarska, Slovenska i v krajanskom svete.

Živjó, ctený Zolko!

ĽUDO POMICHAL
FOTO: ĽUDO POMICHAL

 

KTO JE ZOLTÁN BÁRKÁNYI VALKÁN

Slovenský novinár a prozaik v Maďarsku. Publikoval ako redaktor v Ľudových novinách, literárne bol aktívny v Našom kalendári, knižne vydal štyri zbierky krátkych próz.

Zoltán Bárkányi Valkán sa narodil 12. februára 1941 v Kestúci (Kesztölc) v banícko-roľníckej rodine. Sčasti tu prežil svoje pohnuté detstvo. Sčasti preto, lebo vojna kruto zasiahla do života jeho rodiny: po bolestne skorej smrti otca (1945) sa dostal na Slovensko do maďarskej dediny k príbuzným, ktorí sa tam presídlili.

Od svojho dospievania, od roku 1953, keď nastúpil do 7. triedy budapeštianskej slovenskej základnej školy, sa považuje za obyvateľa hlavného mesta. V roku 1959 zmaturoval v budapeštianskom slovenskom učiteľskom ústave a o päť rokov neskôr získal diplom stredoškolského profesora maďarského, slovenského a českého jazyka a literatúry.

Krátky čas pracoval v aparáte Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku a v roku 1966 sa stal redaktorom Ľudových novín. Tu začal publikovať aj svoje literárne pokusy. Po tridsiatich šiestich rokoch v roku 2002 ako šéfredaktor odišiel do dôchodku. Svoje literárne práce uverejňoval v slovenskom týždenníku, v Našom kalendári a vo viacerých literárnych antológiách doma i na Slovensku. Vyšlo mu aj niekoľko samostatných zbierok krátkej prózy.

V priestoroch kina Uránia v máji 2019 slávnostne odovzdali v Budapešti ceny Pro Cultura Minoritatum Hungariae príslušníkom národností žijúcich v Maďarsku za ich mimoriadny prínos v oblasti kultúry, zachovávania jazyka a tradícií svojej komunity. Prestížne ocenenie sa z predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku dostalo aj Zoltánovi Bárkányimu Valkánovi za publicistickú, literárnu a novinársku činnosť.

Zoltán Bárkányi Valkán sa aj na dôchodku stále aktívne zapája do spoločensko-kultúrneho diania Slovákov v Maďarsku svojou prítomnosťou na významných podujatiach prezentácie pôvodnej slovenskej tvorby, svoje literárne počiny prezentoval aj na najväčšom knižnom veľtrhu na Slovensku – Bibliotéka v Bratislave.

 

ZO ZDRAVICE V ĽUDOVÝCH NOVINÁCH

K 75. NARODENINÁM LITERÁTA V R. 2016

Tridsaťšesť rokov bola jeho pracoviskom redakcia Ľudových novín, deväť rokov stál na jej čele (1993-2002) a dodnes s týždenníkom aktívne spolupracuje. Od roku 1977 je aj literárne činný.

Pravidelne sa zapájal do literárnej súťaže Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, za poviedky Balada o starkej a Strojník získal prvé ceny. V antológii drobnej prózy Pramene (1982) vyšli tri jeho poviedky. O päť rokov vydal prvú samostatnú zbierku poviedok Vzplanutie, roku 1998 zbierku krátkych próz Návrat a roku 2009 zbierku Vianoce tetky Karovej. V roku 2008 vyšla literárna antológia Pod Pilíšom – tam je náš svet, ktorá obsahuje sedem jeho poviedok a ktorej bol spoluredaktorom. Zoltán B. Valkán pravidelne publikuje v Ľudových novinách, v ročenke Náš kalendár a v literárnych antológiách doma i na Slovensku.

Z jeho diel vyžaruje láska k rodnému kraju, podpilíšskemu Kestúcu, k jeho rodným. Ako sám vyznáva: „…svojím skromným dielom chcem splatiť dlh ľuďom, ktorí ma vystrojili na cestu, poďakovať im za lásku a dôveru, ktorá ma podnes posmeľuje“. Jeho dielo pozitívne hodnotia literárni kritici v Maďarsku i na Slovensku.

Veľmi výstižne ho sumarizoval renomovaný literárny vedec Peter Andruška: „Deje Valkánových próz, čŕt i poviedok sa odohrávajú v dedinskom aj mestskom prostredí, minulosť sa v nich stretá so súčasnosťou, protagonistami príbehov sú najmä starí ľudia. Starý otec je ikonou nejedného spisovateľovho príbehu, chlap múdry, citlivý, schopný riešiť životné situácie. Takáto voľba postáv dovoľuje autorovi smelšie načierať aj do studnice námetov (zážitkov, spomienok), majúcich historické či dokonca politické pozadie (a podfarbenie). V súvislosti s Valkánovými prózami hovoríme aj o očisťujúcej baladickosti, o irónii, o zmysle pre humor, čo z hľadiska tamojšej literárnej tradície hodnotíme ako črty väčšmi vidiecke ako mestské. Nečudo, že Valkán sa vracia do podpilíšskeho Kestúca, do prostredia, z ktorého sa síce vytráca kedysi prirodzená zemitosť, ostáva však zásobárňou zážitkov, a teda aj príbehov, vhodných na literárne stvárnenie.“

Veríme, že Zoltán B. Valkán bude ešte dlho a často čerpať z tejto bohatej zásobárne a potešovať nás novými a novými dielami.

VIAC O LITERÁRNEJ A PUBLICISTICKEJ TVORBE ZOLTÁNA BÁRKÁNYIA VALKÁNA ČÍTAJTE NA PORTÁLI OSLOVMA.HU:

Pilíšsky svet v próze Zoltána B. Valkána

Katarína Maruzsová Šebová: Motív návratu ● Problematika vzťahu otcov a synov ● Kulinarita ako iniciátorka epického diania ● Pitie vína – sprevádzajúci rituál stravovacích obradov ● Valkán uvádza motívy vinice, práce okolo nej, oberačky, prípravy vína ako elixíru v živote ľudí, ktorí z neho čerpajú silu…