V závere prvej pracovnej návštevy Milana Jána Pilipa v prostrediach Slovákov v Chorvátsku sa uskutočnila milá udalosť, keď v sobotu 31. júla 2021 na pôde Slovenského kultúrneho centra Našice prišlo k slávnostnému aktu ocenenia pána JOSIPA KVASNOVSKÉHO, jedného z najaktívnejších a v rámci vkladu slovenskosti v jej rozmanitých formách v živote slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátskej republike aj najuznávanejšieho, mimoriadne všestranného aktivistu Zväzu Slovákov v Chorvátsku a Matice slovenskej v Josipovci od ich zrodu, najmä však horlivého a neúnavného pedagóga, publicistu a šíriteľa slovenského jazyka v tlačených aj elektronických médiách Slovákov v oblasti Slavónie.

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip v súlade s článkom 6 vnútorného predpisu číslo 18/2021 Štatút Medaily Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozhodol, že Medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa udeľuje Josipovi Kvasnovskému za celoživotný prínos v zveľaďovaní slovenskosti v Chorvátsku, odbornú a pedagogickú činnosť v živote slovenskej národnostnej menšiny, dlhoročnú redakčnú prácu v rozhlasovom vysielaní a v mesačníku Prameň, publicistickú činnosť, aktívnu organizátorskú a spolkovú prácu z aspektu uchovávania kultúrneho dedičstva a rozvíjania slovenského jazyka, a tým aj národnej identity Slovákov v Chorvátsku.

KTO JE JOSIP KVASNOVSKI

Josip Kvasnovski narodil sa 25. mája 1953 v Josipovci. Hneď po zakončení základného školenia v rodnom Josipovci išiel študovať na Slovenské gymnázium sv. Cyrila a Metoda do Ríma. Tu získal prvé poznatky a vedomosti zo slovenského jazyka, ktoré si potom celoživotne cibril. Po návrate domov zapisuje sa na Vyššiu komerčnú školu v Slavonskom Brode. Po jej zrušení zapisuje sa na Univerzitu do Osijeku (Ekonomickú fakultu, podmienkou zápisu na tretí ročník sú diferenčné skúšky, ktoré načas nezložil). Následne načas odišiel pracovať do Nemecka a 1. septembra 1978 prijal pracovný záväzok ako učiteľ slovenského jazyka na Základnej školy v Josipovci.

V Josipovci pôsobí Josip Kvasnovski celý svoj aktívny pracovný vek. Na sugesciu profesora pôsobiaceho na FF Univerzity v Novom Sade Andreja Kmeťa zapisuje sa na FF Univerzitu oddelenie slovakistiky, z ktorej na osobitnú žiadosť prestupuje na FF UK v Bratislave. Svoju spôsobilosť vyučovať v slovenskom jazyku získava na kurzoch pre učiteľov slovenského jazyka, ktoré organizujú Metodické centra v Slovenskej republike. V celom období svojej životnej cesty a pôsobenia mal možnosť spoznať kultúrny a hospodársky život, čo v hodnej miere ovplyvnilo jeho rozhodnutie stať sa spolkovým a družstevným pracovníkom.

V roku 2005 inicioval Josip Kvasnovský  rozhlasové vysielanie v slovenskej reči na Rádio Ðakovo a tým podnetom aj v súčasnosti rediguje a moderuje slovenskú reláciu „Zvečera je naša pieseň“. Nový kvalitatívny rozmer, ako aj potrebnú i prospešnú žurnalistickú obratnosť v jeho záslužnej mediálnej činnosti  získal na Letnej škole žurnalistiky pre krajanov, ktorú organizovala Katedra FF UK a prax absolvoval aj v Rádiu Regina v Banskej Bystrici v máji 2007.

Josip Kvasnovský patrí do generácie, ktorá okúsila a plne sa angažovala do začiatkov oživovania národného povedomia a je jedným z tých, ktorí sa snažia čeliť prirodzenej asimilácii Slovákov žijúcich v Chorvátsku. V deväťdesiatych rokoch sa s priaznivcami slovenskej reči a kultúry stal spoluzakladateľom slovenskej kultúrnej a národnostnej spoločnosti Matice slovenskej v Chorvátsku. Bol jej prvým mandátnym predsedom a funkciu predsedu plnil plných desať rokov. Hneď na začiatku pôsobenia Matice slovenskej s poprednými slovakistami založil kultúrno-spoločenský časopis Slovákov v Chorvátsku Prameň. Výsledkom starostlivosti o kultúrny život Slovákov v Chorvátsku sú mnohé podujatia a publikácie, za čo je nositeľom početných uznaní.

Významné míľniky, fakty a udalosti v živote Josipa Kvasnovského

Roku 1972 – zmaturoval slovenské gymnaziálne štúdium v Ríme

Roku 1976 – absolvoval Vyšiu komerčnú školu v Slavonskom Brode, a v roku

1978 pokračuje štúdium na Univerzite, Ekonomickej fakulte v Osijeku.

DODATOČNÉ VZDELÁVANIE

V rokoch 1980-2017 sa zdokonaľoval sa na seminároch pre učiteľov slovenského jazyka na Slovensku.

PRACOVNÁ KARIÉRA

V rokoch 1978-2018, teda bezmála 40 rokov, pôsobil Josip Kvasnovský ako učiteľ slovenského jazyka na ZŠ Josipa Kozarca v Josipovci. Počas zamestnania na ZŠ viedol Školský odbor zamestnancov školy.

  1. februára 1992 v Osijeku bol iniciátorom založenia Spolku priateľstva Chorvátov a Slovákov, a v dôsledku iniciatívy založenia združenia Slovákov v Chorvátsku konal funkciu predsedu Iniciatívneho výboru Matice slovenskej v Chorvátsku. Na slávnostnej schôdzi delegátov slovenských obci v Chorvátsku 14. júna 1992 v Našiciach bol zvolený za prvého predsedu Matice slovenskej v Chorvátsku.
  2. septembra 1992 viedol delegáciu novozaloženej MS do Daruvaru na poradu o založení slovenského časopisu, ktorý istého roku vychádza za pomoci Matice slovenskej Martin. Bol prvým šéfredaktorom kultúrno-spoločenského časopisu Slovákov v Chorvátsku „Prameň“.

Ako predseda Matice slovenskej v Chorvátsku bol členom Výkonného výboru MS Bratislava. Istý čas bol aj predsedom folklórneho súboru Bratov Banasovcov v Josipovci.

  1. februára 2000 inicioval kultúrne podujatie – festival hudby a piesní Slovákov v Chorvátsku „Keď sa ruža rozvíjala“.

V rokoch 1996-1998 bol členom Poradového výboru projektu – stavby základnej školy Josipa Kozarca v Josipovci.

Od roku 2005 rediguje a moderuje slovenskú reláciu „Zvečera je naša pieseň“ na Rádiu Ðakovo.

VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ

  1. decembra 1999 v Bratislave bol spoluorganizátorom odborného seminára Slováci v Chorvátsku – minulosť a prítomnosť. Roku 2000 vyšla mu publikácia 50 rokov DHZ Josipovac, ktorú napísal so spoluautorom Pavlom Kvasnovskim.

Roku 2010 vydal Metodiku slovenského jazyka a kultúry. Spoluautori pre 1. stupeň ZŠ Štefania Chovancová, a pre 2. stupeň ZŠ Andrija Kuric.

Roku 2014 napísal monografiu spolu s autorkou Anđelou Majdiš Jurjevac v minulosti a prítomnosti.

Je autorom Slovníka oravsko-kysuckého nárečia Slovákov v Josipovci.

Je iniciátorom publikácií žiackych výtvarných a literárnych zbierok: Zlaté perá (2013) – zborník žiackych literárnych a výtvarných prác základných škôl Josipa Kozarca z Josipovca a ZŠ Nová Bystrica z Novej Bystrice. Priateľské styky – zborník žiackych literárnych a výtvarných prác základných škôl Josipa Kozarca z Josipovca a Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní.

DODATOČNÉ PRACOVNÉ SKÚSENOSTI

V čase Vlasteneckej vojny predvádzal konferenciu Postavenie národnostných menšín V Chorvátsku, na ktorej sa slovenská delegácia stretla v Záhrebe s Európskou komisiu za národnostné práva.

UZNANIA

Dostal uznanie Ocenení pedagógovia na 18. ročníku celoslovenskej súťaže na tému Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave odovzdal mu Poďakovanie za pomoc a spoluprácu pri výskume spôsobu života a tradičnej kultúry slovenských menšín žijúcich v strednej a južnej Európy.

Minister kultúry Slovenskej republiky udelil mu Poctu Štefana Boleslava Romana za osobný vklad k vytvoreniu lepších podmienok slovenskej vzdelanosti v Chorvátsku (október 1998).

Uznania Zväzu Slovákov v Chorvátsku a Matice slovenskej Josipovac pre dlhoročnú činnosť v zachovaní a prezentovaní kultúry, jazyku a národnostnej identity Slovákov v Chorvátsku.

VKLAD DO ROZVOJA VZŤAHOV SO SLOVENSKOM

V rámci svojho povolania nadviazal družobné vzťahy Základnej školy Josipa Kozarca z Josipovca so ZŠ Slovenskej republiky Nová Bystrica z Novej Bystrice, Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní a žiakmi chorvátskej príslušnosti stredných a základných škôl okruhu Bratislava.

Bol iniciátorom spolupráce a priateľských vzťahov medzi Dobrovoľným hasičským zborom Josipovac a Dobrovoľným hasičským zborom Banská Bystrica a Nová Bystrica. Vďaka aktivite Josipa Kvasnovského je dodnes čulý kontakt medzi okresmi Punitovci a Nová Bystrica.