Vľúdne slová uznania zakaždým počas stretnutí v krajanských prostrediach krehko pohladia ľudskú dušu. Veď kto z nás  emotívne neprecíti príjemnosť okamihu, keď sa mu pri výnimočnej udalosti, oslavného jubilea či za príkladný čin alebo celoživotný prínos za vklad do akejkoľvek, aj nepatrnej, takpovediac „neviditeľnej“ činnosti na prospech spoločenstva, nevraviac o prínose Slovákov žijúcich v zahraničí pre šírenie dobrého mena Slovenska, najmä ale za ich vklad pri zveľaďovaní slovenskosti v ich domovských štátoch, učiní zadosť. Nielen prívetom s hlbokým úklonom a vrelým potleskom, ale aj myšlienkovým zhmotnením jeho príbehu, osobného príkladu, angažovanosti pre vytváranie dobrého mena Slovenska a Slovákov vo svete. Práve v kontexte tohto myšlienkového a zajedno i motivačného precítenia v slávnostnej atmosfére Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý sa po vynútenej ročnej „kovidovej pauze“ uskutočnil v sobotu 3. júla 2021 v mimoriadne dôstojnom rámci v Tardoši (Komárňanansko-ostrihomská župa) odovzdal po svojom príhovore účastníkom a hosťom najväčšieho sviatku  slovenskej národnostnej menšiny v krajine nášho južného suseda Medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pánovi ZOLTÁNOVI BÁRKÁNYIOVI VALKÁNOVI –  výnimočnej osobnosti Slovákov v Maďarsku, tvorivému spisovateľovi a publicistovi, aj po tohtoročnej životnej osemdesiatke stále aktívnemu, ľudsky empatickému a v rámci „slovenskej veci v Maďarsku desaťročia dôstojnému až vzorovému zástancovi a podporovateľovi slovenskej reči, dedičstva predkov a kultúrno-duchovných cenností.

Tieto a ďalšie snaženia Slovákov v Maďarsku, ku ktorým prikladá ruku, um i srdce aj Zoltán Bárkányi Valkán, aj napriek historicky často nepriaznivým podmienkam  domovským štátom podprahovo riadenej asimilácie, nielenže pretrvali a prežívajú, ale k radosti už aj novej, mladej generácie Slovákov v Maďarsku, sa v takmer stovke miest a obcí Maďarska s prítomnou  slovenskou stopou aj s viditeľným oživotvorením  obnovujú, rozširujú.

Ako v miestnom rímsko-katolíckom kostole v Tardoši, kde sa slávnostná časť 24. Dňa Slovákov v Maďarsku odohrávala, uviedol Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí dňom 4. júna 2021 rozhodol oceňovať záslužných krajanov – osobností slovenského sveta, ako aj organizácií, spolkov a inštitúcií Slovákov žijúcich v zahraničí, novou Medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nielen s dizajnom esteticky a umelecky prepojeným na symboliku snúbiacu sa so zakorenením a rozvitím slovenskosti v obraze lipových listových  výhonkov na odvekom kresťanskom dvojkríži, ale aj s novým štatútom, heraldickým odôvodnením a spoločenskou vážnosťou takto udeľovanej medaily.

V Preambule sa konštatuje, že „Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako orgán štátnej správy Slovenskej republiky, plniac ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky o podpore národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpore ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpore vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí (čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky), v záujme poukázať na skutočnosť, že Slovenská republika vždy považovala a považuje Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva (Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001) ustanovuje vyznamenanie Medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá symbolizuje vďaku Slovenskej republiky za mimoriadne zásluhy o udržanie národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a úsilie spojené s upevňovaním väzieb medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou.

Insígniou Medaily ÚSŽZ je okrúhla medaila z postriebrenej mosadze s priemerom 35 mm. Averz tvoria lipové listové výhonky vyrastajúce z dvojitého kríža stojaceho na koreňmi obrastenom trojvrší. Reverz je Zem (kontinenty) s Atlantickým oceánom v strede, v dolnej časti štátny znak SR. Po obvode v kruhopise ÚRAD PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ. Medaila je zavesená na prevlečenej stuhe širokej 38 mm, upevnenej na ľavej časti hrude, farby stuhy sú v bielo-modro-červenej trikolóre.

PRVÚ MEDAILU ÚSŽZ V JEJ NOVEJ PODOBE A V ZMYSLE JEJ ŠTATÚTU UDELIL M. J. PILIP PRÁVE NA SLÁVNOSTI DŇA SLOVÁKOV V MAĎARSKU V TARDOŠI PÁNOVI  ZOLTÁNOVI  BÁRKÁNYIOVI  VALKÁNOVI.

 

KTO JE ZOLTÁN BÁRKÁNYI VALKÁN

Rodák z pilíšskeho Kestúcu, kde sa pán ZOLTÁN BÁRKÁNYI VALKÁN narodil 12. februára 1941a dnes v Budapešti žijúci literát, patrí k tým Slovákom v Maďarsku, ktorí významne svojou publicistickou a spisovateľskou tvorbou, ovplyvnili generácie Slovákov v Maďarsku. Jubilujúci osemdesiatnik zosobňujúci ako žurnalista i prozaik prienik talentu, osobnostného nadhľadu, životným príbehom podmienenej pokory, ako aj nadčasového intelektu, sa radí k výnimočným príkladom slovenskosti, ktoré sú hodné nasledovania.

Tridsaťšesť rokov bola jeho pracoviskom redakcia Ľudových novín, deväť rokov stál na jej čele a dodnes s týždenníkom spolupracuje. Od roku 1977 je literárne činný. Pravidelne sa zapájal do literárnej súťaže Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, za poviedky Balada o starkej a Strojník získal prvé ceny. V antológii drobnej prózy Pramene (1982) vyšli tri jeho poviedky. O päť rokov vydal prvú samostatnú zbierku poviedok Vzplanutie, roku 1998 zbierku krátkych próz Návrat a roku 2009 zbierku Vianoce tetky Karovej. V roku 2008 vyšla literárna antológia Pod Pilíšom – tam je náš svet.

Zoltán Bárkányi Valkán pravidelne publikuje v ročenke Náš kalendár a v literárnych antológiách doma i na Slovensku, kde svoju tvorbu prezentuje na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave. V nádeji veríme, že sa tu zídeme aj na jeseň tohto roku, keďže autor vydáva v jeho jubilujúcom roku svoju siedmu samostatnú knihu – Večné čakanie.  Z jeho diel vyžaruje láska k rodnému kraju, podpilíšskemu Kestúcu, k jeho rodným. Ako sa sám vyznal – citujem: „…svojím skromným dielom chcem splatiť dlh ľuďom, ktorí ma vystrojili na cestu, poďakovať im za lásku a dôveru, ktorá ma podnes posmeľuje“.

Jeho dielo pozitívne hodnotia literárni kritici v Maďarsku i na Slovensku. Veľmi výstižne ho sumarizoval renomovaný literárny vedec Peter Andruška: „Deje Valkánových próz, čŕt i poviedok sa odohrávajú v dedinskom aj mestskom prostredí, minulosť sa v nich stretá so súčasnosťou, protagonistami príbehov sú najmä starí ľudia. Starý otec je ikonou nejedného spisovateľovho príbehu, chlap múdry, citlivý, schopný riešiť životné situácie. Takáto voľba postáv dovoľuje autorovi smelšie načierať aj do studnice námetov (zážitkov, spomienok), majúcich historické či dokonca politické pozadie (a podfarbenie). V súvislosti s Valkánovými prózami hovoríme aj o očisťujúcej baladickosti, o irónii, o zmysle pre humor, čo z hľadiska tamojšej literárnej tradície hodnotíme ako črty väčšmi vidiecke ako mestské. Nečudo, že Valkán sa vracia do podpilíšskeho Kestúca, do prostredia, z ktorého sa síce vytráca kedysi prirodzená zemitosť, ostáva však zásobárňou zážitkov, a teda aj príbehov, vhodných na literárne stvárnenie.“

 

X                            X                                 X

 

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip rozhodol, že Medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa udeľuje Zoltánovi Bárkányiovi Valkánovi za celoživotný prínos v zveľaďovaní slovenskosti v Maďarsku, mimoriadny vklad do pôvodnej literárnej tvorby a jej hodnotového zakorenenia sa v živote slovenskej národnostnej menšiny, významnú dlhoročnú publicistickú činnosť vrátane pôsobenia v týždenníku Ľudové noviny, ako aj aktívnu organizátorskú a spolkovú prácu z aspektu uchovávania kultúrneho dedičstva a rozvíjania slovenského jazyka a tým aj národnej identity Slovákov v Maďarsku.

 

FOTO: ĽUDO POMICHAL