Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí každý rok oceňuje prácu troch najvýznačnejších krajanských aktivistov udelením medaily Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Jedna z nich bola udelená generálnemu honorárnemu konzulovi SR v Argentíne a predsedovi Slovenskej katolíckej asociácie v Buenos Aires Eduardovi Kabátovi. Eduard Kabát má mimoriadne zásluhy v oblasti udržania a rozvoja krajanského života Slovákov v Argentíne, dlhoročnú aktívnu prácu v Slovenskom kultúrnom spolu a neoceniteľné zásluhy v propagácii slovenskosti v Argentíne a rozvoji stykov medzi Slovákmi žijúcimi v Argentíne a Slovenskom. Medailu odovzdal predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip Kláre Kabátovej, manželke oceneného, v piatok 24. marca 2022 v Buenos Aires počas pracovnej cesty.

Eduard Kabát (nar. 5.10.1936, Madunice) je horlivý aktívny podporovateľ a obhajca záujmov SR v Argentíne. Ako generálny honorárny konzul SR poskytoval asistenciu občanom SR, ktorí sa ocitli v núdzi, informácie pre podnikateľov, sledoval v miestnej tlači informácie o SR a v prípade potreby v spolupráci so ZÚ zabezpečoval ich korektúry.

V najvýznamnejšom krajanskom spolku v Buenos Aires, Slovenskom kultúrnom spolku je doživotným členom, zastával v jej vedení viacero funkcií od pokladníka po podpredsedu. Od vzniku Svetového kongresu Slovákov bol jeho podpredsedom pre Latinskú Ameriku.

Na vlastné náklady nechal vyhotoviť v rezbárskej dielni v Kežmarku drevenú podobizeň patrónky Slovenska, Sedembolestnej Panny Márie a zabezpečil jej prevoz do Argentíny a tiež následné pridelenie krypty v Národnej svätyni Argentíny v Bazilike mesta Luján, krypta bola slávnostne inaugurovaná 1996 a neskôr sochy  nechal vyhotoviť a priniesť drevené sošky Cyrila a Metoda v 2001 inaugurované počas návštevy prezidenta R. Schustera. Podieľal sa na  prevoz telesných pozostatkov spisovateľa Jozefa Cígera Hronského, dramaturga a režiséra SND (1938-41) Ferdinanda Hoffmanna z Argentíny na Národný cintorín v Martine. Zabezpečoval prevoz umeleckej pozostalosti po básnikovi Kolomanovi Kolomi Geraldini z Argentíny na Slovensko. Zabezpečil a presadil na radnici mesta Buenos Aires určenie miesta, ktoré sa pomenovalo na námestie Slovenskej republiky, oficiálne schválené a inaugurované v roku 2004 za prítomnosti bývalej predsedníčky ÚSŽZ Prívarovej.

Ako súdny prekladateľ presadil, aby sa od roku 1993 prestal oficiálne používať v Komore prekladateľov Argentíny názov jazyk československý, ale aby boli oficiálne registrované jazyky slovenský a český. Pomáhal konzulom ZÚ SR Buenos Aires získavať informácie o krajanoch, ktorí pricestovali do Argentíny v 30. rokoch minulého storočia. Bol posledným predsedom Slovenskej katolíckej asociácie v Buenos Aires. Pri ADEPA (Asociácia novinárskych subjektov Argentíny) bol zástupcom krajanských novín Slovenský život vydávaných v Argentíne.ň

Získal nasledovné ocenenia: Štátne vyznamenanie SR Rád Bieleho dvojkríža 3. stupňa v r. 2008, Čestný občan rodnej obce Madunice v r. 1996.